Senzačné rozšírenie hraníc fyziky: Výskumníci objavili novú, dosiaľ neznámu hmotu

Fyzik Krishnanand Mallayya a jeho tím na Cornell University v New Yorku – jednej z najrenomovanejších vo svete - objavili tzv. Braggovu „sklenenú“ hmotu, ktorej existencia bola predtým predpovedaná iba hypoteticko-teoreticky.

Táto fáza a či štruktúra hmoty umožňuje bezstratový prenos elektrického prúdu v špeciálnych vodivých materiáloch a zachováva si svoje výnimočné vlastnosti aj pod magnetickými poľami riadenými pohlcovaním magnetickej energie.

Tento senzačný objav by mohol predstavovať významný zlom vo fyzike.

Výskumníci identifikovali túto extrémne zvláštnu fázu v zliatine vyrobenej z paládia, terbia a telúru (PdxErTe3).

Ich štúdia bola publikovaná v Nature Physics.

Ukazuje polousporiadanú štruktúru v Braggovej „sklenenej“ fáze, ktorá sa vyznačuje atómami, ktoré sú takmer tak usporiadané ako v dokonalom kryštáli. Napriek tomu existujú v stave podobnom sklu.

Práca tímu sa zamerala na pochopenie vĺn hustoty náboja (CDW), ktoré opisujú periodickú moduláciu hustoty náboja materiálu vo fyzike.

CDW vykazujú rôzne správanie v rôznych materiálových fázach:

Vykazujú nekonečnú koreláciu v usporiadaných fázach s dlhým dosahom

Vyznačujú sa ale konečným kolapsom v neusporiadaných stavoch

Prejavujú sa však aj postupným znižovaním korelácie na nekonečnú vzdialenosť vo fáze Braggovho „skla“

Sú to priam neskutočne zázračné vlastnosti hmoty, ktorá charakterizujú tento nový objav vo fyzike!

Na detekciu týchto fáz tím expertov použil PdxErTe3, materiál, ktorý bol predtým dlho študovaný pre svoje jedinečné vlastnosti.

Materiál podrobili röntgenovému žiareniu v Argonne National Laboratory, aby zmerali, ako sa svetlo odráža od vnútra tohto materiálu.

Tento proces bol rozhodujúci pre analýzu atómovej štruktúry materiálu a pochopenie usporiadania jeho atómov.

Výskumníci pri svojej prácu použili najmodernejšie metódy.

„Veľkou výzvou pri tomto výskume bolo pre nás rozpoznať tieto rozdiely pomocou experimentálnych údajov, ktoré odrážajú aj skutočné problémy, ako je hluk a obmedzené rozlíšenie experimentálneho nastavenia,“

vysvetlil Eun-Ah Kim, profesor fyziky na Cornell University a spoluautor tejto revolučnej novej štúdie.