Šéf strany Zelených v Nemecku, Özdemir, chce, aby sa Nemecko stalo krajinou islamu

Zelený politik, Cem Özdemir vidí v Nemcoch rasistický národ. To veľmi často vyjadruje vo svojich interview, kde Nemcov obviňuje z imanentného rasizmu. Tým mieni predovšetkým skeptické nastavenie väčšiny Nemcov voči islamu. Recipročne ale tento nemecký politik sa nikdy ani slovkom nezmieni o tom, ako extrémne je kresťanstvo potláčané v krajinách islamu a teda aj v Turecku, kde sú jeho práva minimálne (nezriedkavo je tam, v niektorých oblastiach, prenasledované aj krvavo a brutálne) a vonkoncom neporovnateľné s právami islamu v Nemecku. Özdemir je prívržencom sporného a podľa všetkého aj korupčného tureckého prezidenta Erdogana, ktorý o.i. verejne hovorí: " Naši veriaci sú naši vojaci." Čo je to iné, ak nie nabádanie k džihádu? A džihád nie je ničím iným, ako bojom proti neveriacim akýmikoľvek prostriedkami. 

Môj komentár:   

Práve nemecký politik, tureckého pôvodu, Özdemir, ktorý sa narodil v Nemecku, hovorí nemecky so švábskym prízvukom a si užíva všetky výhody nemeckej spoločnosti, dokonca tak, že väčšina etnických Nemcov môže o nich len snívať, kritizuje Nemcov za to, že nie všetci chcú prijať a oslavovať islam. On, ktorý sa neustále odvoláva na demokratické práva každého človeka, by najradšej chcel všetkým v Nemecku nanútiť islam, ako jediný ideál celého ľudstva. To už vôbec nie je demokracia, čo v tomto prípade tento muž nosí v hlave a čo by chcel presadiť. Postupné zislamizovanie Nemecka, a tým následne aj celej Európy, by bola nepredstaviteľná katastrófa pre našu západnú kultúru. 

Rozpínavosť a agresia islamistov v Nemecku extrémne narastá. Istý priateľ mi rozprával, ako si bol nedávno zabehať v jednom kolínskom parku (milónové mesto Kolín je nasilnejšou baštou islamu a islamizmu v Nemecku; v meste je 25 mešít a aj najväčšia mešita Nemecka), kam pravidelne chodieva behať. Po ukončeni behu zašiel k bicyklu, ktorý mal ukrytý v skupine kríkov, obďaleč chodnikov. Tam mal aj uterák, ktorým si po behu vždy poutieral spotený chrbát a tvár. Vyzliekol si ako vždy prepotené tričko, na sebe mal tepláky a začal si utierať spotený chrbát. Odrazu počul, ako sa behom k nemu blíži skupina rozjarených a vykrikujúcich detí. Najprv prebehli okolo neho dievčatá, vo veku okolo 13, 14 rokov. Bolo ich päť a z nich boli tri Turkyne, so svojimi typickými šatkami. Keď ho uvideli, začali kričať úplne divoko a ukazovať na neho. Kričiac, ako zbavené zmyslov, bežali ďalej a o malú chvíľu dobehli k nemu dvaja tureckí mladíci, vo veku nejakých 16 rokov, patriaci k skupine dievčat. Ostali pri ňom stáť v neveľkej vzdialenosti, pričom sa hrozivo tvárili a niečo si turecky hovorili. Potom sa k nemu priblížili a začali ho slovne po nemecky atakovať a vyhrážať sa mu päsťami. Keď sa ich opýtal, čo od neho chcú a prečo ho ohrozujú, vrieskali na neho, že je perverzný, lebo že polonahý sa hriešne ukazuje ich tureckým dievčatám. 

Keby sa v nasledujúcom momente nebol náhodne objavil okoloidúci, svalnatý vysoký Nemec, ktorý sa do situácie zamiešal a mladým Turkom dal najavo, keď po krátkom objasnení veci pochopil o čo ide, že ak hneď nepôjdu ďalej svojou cestou, tak voči nim použije násile, potom by môj priateľ bol mal veľký problém.  

Aj táto udalosť ukazuje jednu z agresívnych a násilníckych tvári islamu. V kresťanskej krajine chcú už takíto mladí tureckí muslimovia, takmer ešte deti, určovať príslušníkovi majoritného národa a kresťanovi, čo smie a čo nesmie v zmysle islamu a koránu. A podobné prípady sa množia. Nedivme sa preto, že napr. vo Francúzsku či Holandsku veľmi silnejú extrémne pravicové strany, ktoré majú v programe aj tvrdý a nekompromisný boj proti islamizmu a proti tým muslimom, ktorí sa nevedia a nechcú aranžovať s našou kresťanskou západnou kultúrou a  chcú u nás presadzovať islam za každú cenu.