Rubio chváli aj Ficovu politiku! Americký minister zahraničných vecí Rubio: Ukrajina prehráva a rokovania by mali konečne priniesť mier. Obvinil Demokratov zo zneužitia a poštvania Ukrajiny do vojny s Ruskom!

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio poskytol USA modrátorke a žurnalistke Megyn Marie Kelly dlhý rozhovor. Z rozhovoru vidno, že Ukrajina, ale aj Európa, sú pre USA už len veľmi málo dôležité.

V rozhovore Rubio uvádza niekoľko všeobecných poznámok, ktoré osvetľujú zásadný posun v politike USA. Okrem iného sa ho Kelly pýtala čo odlišuje politiku, zahraničnú politiku Spojených štátov amerických za Donalda Trumpa od zahraničnej politiky Spojených štátov, ako sa praktizovala v posledných desaťročiach?

Marco Rubio:

„Svet vždy fungoval tak, že Číňania robia to, čo je v najlepšom záujme Číny, a Rusi robia to, čo je v najlepšom záujme Ruska a Spojené štáty americké musia urobiť to, čo je v najlepšom záujme Spojených štátov. Tam, kde sa naše záujmy spájajú, vznikajú partnerstvá a spojenectvá. Tam, kde sa naše záujmy nezhodujú je úlohou diplomacie predchádzať konfliktom a zároveň presadzovať naše národné záujmy a chápať, že iní budú presadzovať svoje záujmy.

A takéto vnímanie sveta sa z našej strany stratilo. A myslím si, že to bolo stratené na konci studenej vojny, pretože sme boli jedinou mocnosťou na svete.

A tak v mnohých prípadoch sme preberali zodpovednosť stať sa akousi svetovládou a snažili sme sa vyriešiť každý problém. A vo svete sa dejú hrozné veci. Sú veci, ktoré sú hrozné a priamo ovplyvňujú naše národné záujmy, a musíme ich opäť uprednostniť. Takže nie je normálne, aby svet mal jednoducho unipolárnu moc, ktorá by nebola anomáliou. “

Rubio preto pripúšťa koniec unipolárneho sveta a prechod do multipolárneho, čo je vyjadrené posilňovaním aliancií ako BRICS+.  Jeho slová znejú takmer ako rekviem pre unipolárny svet. Je to formálny koniec zahraničnej politiky globalizácie, ktorú presadzovali americké vlády po roku 1991.

V každom prípade, Marco Rubio tu priamo hovorí, že doba unipolarity sa skončila. Bola to anomália. Sme späť vo svete veľmocí. Veľmoci sledujú svoje vlastné záujmy.

A Rubio ako by tu len opakoval slová Vladimíra Putina, ktorých ich  v minulosti niekoľkokrát vyslovil.

Rubio odpovedal aj na otázku, čo teraz s Ukrajinou – k tomu povedal nasledovné:

„Ale čo – nečestnosť, ktorá u  Demokratov existovala, spočívala v tom, že sme nejakým spôsobom priviedli ľudí k presvedčeniu, že Ukrajina je schopná Rusko nielen poraziť, ale aj zničiť, zatlačiť ho tak ďaleko, že svet bude opäť vyzerať ako v roku 2012 alebo 2014, pred tým ako si Rusi vzali Krym. A teraz tu máme financovanie patovej situácie, zdĺhavej patovej situácie, v ktorej ľudské utrpenie pokračuje.

Medzitým sa Ukrajina posunula o 100 rokov späť; ich energetická sieť je zničená. Rekonštrukciu bude musieť niekto zaplatiť. A koľko Ukrajincov odišlo z Ukrajiny a teraz žije v iných krajinách? Zrejme sa už nikdy nevrátia. To je jej budúcnosť a v tomto smere je v nebezpečenstve.

Prezident Trump sa teda domnieva, že ide o dlhotrvajúci konflikt, ktorý treba ukončiť. Teraz to treba ukončiť rokovaním. Pri každom rokovaní sa musia obe strany niečoho vzdať. Nebudem to vopred rozoberať. Chcem tým povedať, že toto bude práca tvrdej diplomacie, akú sme robili vo svete v minulosti a boli sme realisti. Obe strany si však počas rokovaní musia niečo dať. A to si vyžiada čas, ale aspoň máme prezidenta, ktorý uznáva, že naším cieľom je ukončiť tento konflikt a urobiť to tak, aby to trvalo, pretože toto teraz nie je udržateľné – zo všetkých strán to v konečnom dôsledku nie je udržateľné. Aj Rusko na to tvrdo dopláca svojou ekonomiku, mierou inflácie a podobne.

Taký je postoj prezidenta Trumpa k tomu. A myslím si, že aj rastúci počet Demokratov by teraz uznal, že to, čo sme financovali, je patová situácia, zdĺhavý konflikt a možno ešte horší ako patová situácia, v ktorej je Ukrajina postupne a znova a znova zničená a stráca ďalšie územia. Takže tento konflikt musí skončiť.

A kto sa dopustil tejto nečestnosti? Kto je zodpovedný za túto nečestnosť?

Na to je krátka a jednoduchá odpoveď. Boli to Biden, Blinken, Sullivan, neokonzervatívci, Victoria Nuland, všetci títo ľudia a samozrejme ich nasledovníci v EÚ a štátnych kanceláriách európskych krajín až na pár výnimiek, akými sú Maďarsko alebo Slovensko.

Boli nečestní voči Ukrajine. Zviedli ich na cestu vojny. Ukrajincov viedli k presvedčeniu, že ak budú pokračovať v boji, môžu Rusko nielen poraziť, ale dokonca zničiť.

Ukrajincom klamali. Boli oklamaní. Boli vedení do vojny proti Rusku, krajine oveľa silnejšej ako oni sami. A výsledok? Vysvetľuje, že Ukrajina sa vráti o 100 rokov späť.“

Rubio v rozhovore viackrát zdôraznil, že politika Bidenovej administratívy bola nemorálna a nevhodná politika. A  ak je to Rubiov názor, tak potom je to aj Trumpov názor, a to celé hovorí ostro proti obnoveniu finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá bola zrejme momentálne zastavená.

Tu treba podotknúť, že len pred rokom by sa tieto slová amerického ministra zahraničných vecí považovali na celom Západe za kacírstvo, keby takto hovorila európska hlava štátu alebo vlády. Len Viktor Orbán bol bližšie k tomu ako ktokoľvek iný, nikdy však nezašiel až tak ďaleko ako Rubio v tomto rozhovore. Ale takí ľudia by v EÚ boli okamžite napadnutí a kritizovaní a urážaní ako Putinovi priaznivci, Putinoví ospravedlňovatelia a Putinoví agenti.

Ale pre vodcov nelegitímnej ústrednej moci EÚ, v Bruseli, je to stále heréza. Chcú viesť Ukrajinu ďalej do záhuby.

Rubio tu nehovorí o ľahkom a rýchlom výsledku vyjednávania. Hovorí, že to musí byť tvrdá diplomatická práca, akú robili USA vo svete v minulosti za vlády Trumpa. Bude to teda dlhé a náročné vyjednávanie.

Spojené štáty sa to pokúsia uľahčiť. Každá strana však musí prísť na tieto rokovania v dobrej viere.

Je dôležité, že Rubio tu nekladie žiadne jasné požiadavky. Aký bude výsledok, nehovorí. Nehovorí teda o nárazníkových zónach, nehovorí o prímerí, nehovorí o zmrazených konfliktoch, nehovorí o európskych mierových silách, nehovorí nič z toho.

Slovo Ukrajina sa v jeho rozhovore objaví 11-krát, Čína 43-krát, NATO 10-krát a Európa len 3-krát, Leyen, Scholz, či iní politici EÚ ani jediný raz.