Roztrhnutá sietnica – 9. časť

Temná a dramaticky tragická slepota, ktorá nečakane zavítala do jeho očí, sa ale postupne stávala prebudeným svetlom jeho vnútra a osvietením jeho ducha.

Strata vonkajšieho zraku mu odhalila drahocenný zrak vnútorný. Hlboké meditácie – na ktoré by nikdy predtým nebol zbytočne márnil čas – začali počas predlhých hodín ticha, tmy a samoty v úplnej izolácii od vonkajšieho sveta očisťovať jeho ducha od mohutných nánosov nezmyselných konaní a povrchných želaní, ktoré napĺňali dovtedy jeho život. Jeho duch začal objavovať nové horizonty poznania a poznávania a nové možnosti konania.

Začal jasne a naplno chápať, že len Bytie a život sám v sebe a nie vlastníctvo a peniaze sú najvznešenejším princípom existencie človeka.

V pondelok poobede priniesli na jeho izbu päťdesiatpäťročného muža, ktorému práve vyoperovali pravé oko.

Vyoperovanie oka bolo absolútne nevyhnutné, pretože mu ho už z veľkej časti rozožrala zhubná rakovina. Pritom na druhé oko videl len veľmi slabo.

Veľa toho spolu nenahovorili, lebo každý bol zaujatý vlastnými problémami. Vymenili si spolu len niekoľko slov. Jeho sused však pri každej príležitosti, ktorá sa mu naskytla, na niečo hromžil a nadával.

Raz bolo prinesené jedlo predmetom jeho hundrania, inokedy zas sestrička, potom posteľ, politici, prípadne počasie, ak v rádii hlásili dážď, hoci on nemohol zmoknúť, keď ležal v posteli. Vždy mu niečo prekážalo a na tom si vylieval svoju nespokojnosť a hnev.

Vlado ho len ľutoval (hoci inokedy za iných okolností, by sa na takého človeka hneď osopil a povedal by mu, aby už držal hubu a neobťažoval svoje okolie) uvedomujúc si, že tento úbohý človek trpí ešte viac ako on a že si len hľadá ventil pre svoje vnútorné strachy a neistotu, či sa rakovina napriek operácii oka nebude šíriť ďalej.

Nikdy predtým nepociťoval nijakú ľútosť nad nešťastím iných ľudí. Boli mu ľahostajní. Odrazu sa prekvapený sám nad sebou pristihol pri tom, že zabúda na seba a so súcitom myslí na iného, celkom mu neznámeho človeka.

Vladova operácia, ktorá sa konala až v stredu, bola podľa oznámenia lekárov úspešná. Medzičasom sa ale už naučil brať také vyhlásenia s rezervou.

Zároveň sa od lekárov dozvedel, že ešte niekoľko dní musí vydržať so zalepenými očami, aby sa dôkladne zhojili následky operácie. Jasné ostré svetlo by mohlo očiam v pooperačnom stave veľmi uškodiť a preto musí mať trpezlivosť.

Technicky operácia prebehla tak, že do oka mu vložili miniatúrnu sponu – vo Švajčiarsku ju označujú ako Ring – ktorá v bezprostrednom okolí dier v sietnici ju pritláčala na cievovku, takže medzi ne už nemohol vnikať očný mok. Nevýhoda takého zákroku spočívala v tom, že pritom obyčajne prišlo k viacmenej nepatrnému splošteniu očnej gule, a to malo za následok čiastočné zdeformovanie vnímaného obrazu.

Vladove nešťastie bolo v tom, že diery v sietnici boli také veľké, že ich už nebolo možné zošiť laserom.

Ak by to bolo možné, tak by neprišlo k deformácii  oka a zhoršeniu videnia. Príčinou zväčšnia dier v jeho oku bola neskorá operácia a za to bola zodpovedná klinika.

Pokračovanie nasleduje