Roztrhnutá sietnica – 8. časť

V hlave sa mu opäť a opäť stále odznova odvíjal film jeho doterajšieho života a pochopiteľne aj jeho osudovej situácie, keď mu oči nečakane vypovedali svoju službu.

Odrazu si plne uvedomoval, že k tejto jeho osobnej tragédii nemuselo vôbec prísť, keby sa nebol stal takým povrchným, len do seba zahľadeným človekom.

V tomto dušovnom rozpoložení, ake dovtedy ani len náznakom nepoznal, ho zmietali zvláštne   nedefinovateľné pocity úzkosti a strachu a prívaly vnútorného nepokoja. Plne si začal uvedomovať, že desivá a neprirodzená tma, ktorá ho v totálnej bezmocnosti odtrhla od žiarivého svetla všedných dní a ktorá sa zdala nikdy nekončiacou večnosťou, sa pre neho zároveň stávala niečím, čo mu veľmi jasne dávalo najavo, že život, tak ako ho dovtedy žil, bol len nezmyselnou a prázdnou ilúziou.

Táto skúsenosť bola pre neho ale aj nevyhnutným imperatívom, aby ho neodkladne a od základu zmenil.

Musel vynaložiť obrovské úsilie na to, aby dokázal ležať ustavične len na chrbte. Už po niekoľkých hodinách to boli pre jeho zdravé, silou prekypujúce mladé telo, priam neznesiteľné muky.

Bolo to po prvý raz, keď si uvedomil, čo všetko musia vytrpieť ťažko chorí ľudia ležiaci v nemocnici celé mesiace. Nikdy sa ani na chvíľočku nezamýšľal nad utrpením iných ľudí, lebo ho nikdy nezažil sám, na vlastnej koži.

Marcela ho obetavo navštevovala každý deň a vždy ostala pri ňom niekoľko hodín a trpezlivo mu dodávala odvahu a nádej. Mal ju rád, ale veľmi sebecky a majetnícky. Bol na ňu pyšný, ale len preto, že dobre vyzerala a obdivoval ju, ale len ako vzácný kus nábytku. Aj to si začal uvedomovať až teraz.

Počas týchto trpkých a ťažkých hodín – najťažších jeho doterajšieho života – si sľúbil, že svoj vzťah k nej zmení a po prvý raz pociťoval svoju lásku k nej vrúcnejšie, teplejšie a nezištnejšie.

Predtým bral jej lásku a nespočetné služby, ktoré mu  nezištne a z lásky vykonávala, ako samozrejmosť – veď bol predsa mužom, za ktorým sa ženy otáčali.

A keďže narcisticky obdivoval vlastnú telesnú dokonalosť – zanedbávajúc pritom celkom svoje vnútro – tak užíval v ich vzťahu takmer výlučne jej príťažlivé telo a jej lascívnu a aktívnu sexualitu.

Bola veľmi temperamentnou ženou a sex s ňou bol pre neho azda najdôležitejším zdrojom jeho pozitívnych pocitov. V týchto chvíľach, keď  ale preciťoval svoju úbohosť a totálnu bezmocnosť tak ako nikdy predtým a nadobudol pocit, že sa v ňom rodí nový človek, ktorý už nemá spoločné nič s tým človekom, ktorý v ňom žil dovtedy, tak zároveň začal pociťovať aj hnus a odpor k tomu, ako žil predtým.

Odrazu si uvedomil aj to, že jeho prístup k Marcele, k jej telu a k jej sexualite, ba čo viac, k celej jej bytosti, bol len akousi mechanickou animálnou funkciou. Až teraz začal vidieť, keď bol v úplnej tme, že Marcela bola oveľa viac ako len sexuálna bytosť a mala aj veľa takých vlastností, ktoré on nemal vôbec a ktoré ho ani nezaujímali.

Boli to ušľachtilé a hlboko ľudské vlastnosti, ktoré ju robili neporovnateľne lepším človekom, akým bol on. A mnohé z nich boli integrované aj v jej sexualite. On do svojej sexuality vôbec nedokázal zapojiť aj aspekty fantázie, nehy a romantiky.

Až teraz obsiahol to, že z jeho strany išlo len o sexualitu živočíšnú a výkonostnú a preto napokon len stereotypnú. Sexuálne akty vždy absolvoval len ako bežec, ktorý beží stále rovnako, ale na rekordné výkony.

V živote ľudí je to tak, že obrovská väčšina z nich nežije vlastný život, ale len život  realizovaný podľa predlohy a či podľa programu, ktorý im napísali a nalinkovali iní ľudia, isté významné autority, ktoré uznávajú všetci.

A len niektorí z tohto obrovského stáda majú v živote šťastie, že ich postretne niekto alebo niečo, čo dokáže ich život celkom zmeniť a ukáže im cestu k ich vlastnému a jedine pravému životu.

Niekdy je týmto niečím spásonosným ťažký a úplne nečakaný dramatický životný úder, ktorý nám pomôže nájsť správnu cestu.

Tak to bolo aj vo Vladovom prípade.

pokračovanie nasleduje