Roztrhnutá sietnica – 3. časť

Odrazu sa mu v pravom oku zatiahla asi tretina zorného poľa. Na chvíľu ostal ako omráčený a zmeravel. Premkol ho dovtedy nikdy takým spôsobom nepociťovaný strach. Potom zatvoril oči a pevne ich stiahol. Otriasol sa a postavil sa. Znehybnel telom i vnútorne a koncentroval sa len na svoje oko.

Zotrval tak nejakú minútu a potom začal oči celkom pomaly a opatrne otvárať, dúfajúc, že obrovský tieň z oka zmizol, tak ako predtým mizli aj škvrnky. Ale on vôbec nezmizol. Ostal tvrdošijný a naďalej sa rozprestieral tam, kde aj predtým.

Nepatrné škvrnky, ktoré mu už dlhší čas niečo signalizovali, čo nechcel akceptovať, boli nič proti tomuto hrozivému „mraku“. Jeho videnie bolo teraz už skutočne negatívne ovplyvnené.

Išiel do obyvačky a siahol po lekárskom lexikóne. Nepriazeň osudu však chcela, aby vypil kalich horkosti až do dna, lebo neobjavil správnu diagnózu. Treba ale dodať, že bol nedôsledný a neprečítal si všetko a podrobne, čo bolo napísané o očiach a ich chorobách a poruchách.

Rýchlo sa uspokojil, keď sa dozvedel niečo o nečakane sa v oku objavujúcich malých oválnych útvaroch, ktoré občas kmitajú cez zorné pole oka. Tiež sa dočítal, že tento fenomén sa niekedy vyskytuje pri silnej krátkozrakosti (čo ale nebol jeho prípad – na pravom oku mal len tri dioptrie) pri prudkom zohýbaní, alebo po ťažkej telesnej práci (to bol jeho prípad – cvičenie s činkami).

A keď si napokon prečítal ešte to, že tieto očné zákaly a či tiene sa po niekoľkých mesiacoch, niekedy dokonca až po roku či dvoch, spravidla vytratia, tak sa rýchlo upokojil a už nečítal ďalej.

Celkom sa prestal znepokojovať. O medicíne mal len málo znalostí, a tak úplne podcenil problém, ktorý sa objavil v jeho oku.

Pokračovanie nasleduje