Roztrhnutá sietnica – 2. časť

Nádherné májové ráno prebúdzalo Zürich. Vlado tam žil aj s manželkou Marcelou už desať rokov. Podarilo sa im újsť koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia zo Slovenska cez Juhosláviu a Rakúsko do ich vysnívaného Švajčiarska. Marcela mala v Berne dobrú priateľku, ktorá tam žila už veľmi dlho a im pomohla v ich dosť ťažkých švajčiarskych začiatkoch. Aj v tento deň bola Marcela v Berne u priateľky na dvojdňovej návšteve.

Vlado sa po výdatnom spánku zobudil okolo ôsmej a ako vždy, keď si výdatne popretieral oči, aby z nich celkom vyhnal zbytky spánku, tak sa ešte z postele zahľadel cez veľké okno spálne na modrú oblohu zaliatu žiarou slnka. Na škvrnu, ktorá sa mu včera niekoľkokrát mihla v zornom poli pravého oka, celkom zabudol. Užíval ďalej pohľad na bezmračnú oblohu. Keď ale po minútke a či dvoch svoj pohľad odtrhol od neba a pozrel sa do strany na bielu stenu izby, tak ju odrazu opäť zbadal. Tú škvrnu zo včera. Mihla sa  naprieč cez jeho zorné pole a zmizla.

O chiľočku sa ale vrátila a tak prebehla z jednej strany na druhú ešte tri a či štyri razy a potom sa vytratila. Vlado si pomyslel, že určite časom zmizne celkom a neznepokojoval sa. Vstal z postele a išiel si pripraviť raňajky a myslel na to, aký priebeh bude mať pre neho dnešný deň. Dnes i zajtra mal dovolenku a po raňajkách si chcel zacvičiť s činkami vo svojej malej súkromnej posilovni, ktorú si s láskou  zariaďoval nejaký ten rok a kde cvičil okrem nedele každý deň.

Večer, keď pozeral televíziu, si uvedomil, že mihajúcu sa bodku v oku už nezhliadol. Tak prešlo niekoľko dní a škvrnka v oku občas sa zamihala, potom zmizla. Pri pozeraní ho vôbec nerušila, a tak o nej nič nepovedal ani Marcele. O pár dní však k nej pribudli ešte dve či tri ďalšie bodkoškvrnky. Ani tie ho vizuálne nerušili a Vlado si trochu rezignovane pomyslel, že to súvisí s jeho krátkozrakosťou, lebo boli v oku, ktoré ňou bolo silnejšie postihnuté, ako druhé oko a že to u niekoho s pribúdajúcimi rokmi príde. Bral ich jednoducho ako nových, ale neškodných „spoluobyvateľov“ vo svojom oku. Večer zaspával pokojne mysliac na príjemné veci.

Na druhý deň ráno ale zažil nepríjemné prekvapenie. Keď sa zohol, aby si obul topánky, tak sa udialo čosi, čo malo veľmi výrazne ovplyniť a aj zmeniť jeho ďalší život.

Pokračovanie nasleduje