Roztrhnutá sietnica – 11. časť

Jeho búrlivý duch sa dostal do stavu takého vnútorného pokoja a takej harmónie, že doslova užíval tento čas svojho duchovného prerodu a nových pohľadov do úrovní, s ktorými sa nikdy dovtedy nezaoberal. A iniciátorom tohto veľkého zázraku, ktorý sa s ním udial, bola neviditeľná a nepredstaviteľne nepatrná „súčiastka“ jeho tela – sietnica v oku.

Pred hodinou od neho odišla Marcela. Bolo šesť hodín večer a od jeho operácie uplynuli štyri dni. V miestnosti, kde ležal, vládlo úplné ticho. Jeho sused spal a Vlado sa pomaly ponáral svojím vedomím čoraz viac do hĺbok svojho vnútra.

Celkom pozvoľna sa u neho začal dostavovať neobyčajne zvláštny pocit, aký dovtedy ešte nikdy nezažil. Odrazu prišiel okamih, keď celkom stratil väzbu s vonkajším svetom a s prekvapujúcim úžasom vnímal, že všadeprítomná tma, ktorá ho dovtedy obklopovala, sa postupne vytrácala a namiesto nej začala prevládať intenzívna žiara prenikavého bieleho svetla.

Nadobudol pocit absolútnej voľnosti a slobody. Miera slobody, ktorú teraz pociťoval, bola taká obrovská, že nebolo nič, čo by ho mohlo trápiť a zaťažovať.

Jeho vnútro ako keby sa bolo zbavilo všetkých zbytočností povrchného vonkajšieho sveta. Nepociťoval v sebe žiadne túžby ani žiadosti, nijaké potreby ani náruživosti. Vládol v ňom pokoj a mier. Po prvý raz v živote ovládal sám seba a vládol nad sebou a preto už nepotreboval nikoho ovládať.

Konečne sa mu podarilo nájsť samého seba. Pochopil aj to, že to je práve vlastné utrpenie, ktoré môže byť kľúčom, ktorý otvára dvere ku komôrke, kde je ukryté skutočné sebapoznanie.

V tomto neobyčajne zvláštnom duševnom stave jasne pociťoval, že konečne „vidí“ aj so zaviazanými očami v úplnej tme. Videl takto po prvý raz v živote so zaviazanými očami to, čo by inakšie určite nikdy nebol uvidel len s otvorenými očami tak, ako ich dosiaľ používal.

Odrazu sa musel vnútorne usmiať. Pochopil, že práve preto „vidí“ aj nejeden slepec to, čo väčšina vidiacich neuvidí nikdy.

Svojím vnútorným zrakom ale začal vidieť len preto, lebo zlyhanie vonkajšieho zraku mu odhalilo jeho duchovný pohľad, ktorý bol až dovtedy zatiahnutý hrubým závojom nafúkanosti, egocentrickej dôležitosti a naivných skreslených pohľadov na ľudí, vzťahy a na veci, ktoré mu nahovorili iní a on ich len prebral.

Až dosiaľ bol uchvátený len povrchným leskom drahých vecí a mágiou luxusu.

Pokračovanie nasleduje