Rozhodnost a pevny charakter - 2. cast

11.08.2014 11:03

V nasledovnom si povieme ako pracuje spolocensky filter nasich novovzniknutych zelani, ako ich umocnuje alebo ako ich devalvuje. 

Istemu mojmu priatelovi, ktory pracoval vo velkej firme, ponukli jeho nadriadeni, aby v nej prebral vysoku poziciu, ktora ho mala urobit jednym z jej najdolezitejsich ludi. S poziciou bolo spojene aj vysoke spolocenske uznanie a prestiz a samozrejme aj podstatne viac penazi. Avsak take postavenie prinasalo so sebou aj viac prace, stresu a zodpovednosti a menej volneho casu. 

On vsak mal vzdy aj zelanie zit svoj vlastny zivot, chcel mat dostatok casu na jeho uzivanie a na realizaciu svojich zalub. Dovtedy sa to snazil tak robit a sa mu to aj darilo a bol so svojim zivotom aj velmi spokojny. Teraz sa ocitol medzi dvomi protichodnymi zaujmami. Vznikol pre neho problem, ktory musel vyriesit. Vec musela prejst spominanym kontrolnym filtrom.  Proti jeho najvnutornejsiemu zaujmu sa stavalo niekolko zavaznych argumentov:

Ak nevyuzije tuto jedinecnu ponuku, moze si byt isty, ze uz sa nikdy nezopakuje. To zaroven bude znamenat aj ukoncenie alebo stagnaciu jeho kariery. S tym bude suvisiet aj strata osobnej prestize v ociach rodiny a znamych. Ak to ale odmietne, tak nikto nepochopi jeho uslachtile pohnutky a vsetci ho budu povazovat len za zbabelca a slabocha, ktorý sa boji novych pracovnych vyziev. 

Jeho pocit pre vnutornu slobodu sa sice branil tymto argumentom, ale jeho predstavivost mu lakavo naznacovala, aky obdiv a zavist jeho priatelov i neziclivcov mu nova funkcia prinesie. Nová pozicia bude znamenat triumf a slavu. Kolko neobycajnych veci si jeho rodina bude moct spolocensky i financne dovolit.

Pre muza nie je nic tazsie, ako zrieknut sa vitazstva a slavy a povysenie v zamestnani je predsa vitazstvo, ktore ho prinesie vyssie na rebricku kariery. A tak isto je pre neho vytuzenym cielom, aby si ho vybrala nejaka atraktivna zena, o ktoru sa uchadza vela muzov. Len malokto dokaze odolat pokuseniu byt druhymi obdivovany a vyvolávat v inych zavist. Je len samozrejme, ze aj zeny su orientovane tymto smerom a pre obdiv inych urobia takmer vsetky takmer vsetko.

Moj priatel sa  po istom vahani napokon rozhodol pre karieru. Vsetci ho obdivovali a zavideli mu, presne tak, ako to predpokladal. Kazdy, kto ho stretol, mu gratuloval a zdoraznoval: “U teba sa to dalo cakat, ty si vzdy bol mimoriadne schopny a samozrejme, ze si si to aj zasluzil.”

Kratko po tom, ako uz bol vo vyssej pozicii sme sa stretli. Pytal sa ma na moj nazor, co si myslim o jeho rozhodnuti. "Mozno si sa rozhodol spravne, to ukaze az cas a potom budes sam vediet, ci si stastny alebo nie", povedal som mu a dolozil som: "Ja by som sa bol rozhodol inaksie".

Bolo mi jasne, ze sa rozhodol  vylucne v zhode s ocakavnim, ktore na neho nanasalo jeho okolie a jeho najblizsi. Rozhodol sa podla noriem, ktore urcili ini. No v skutocnosti – to som zachytil v jeho hlase i v jeho spravani, ked som ho po niekolkych mesiacoch opat stretol – urobil svoje rozhodnutie proti svojmu vnutornemu hlasu a teda proti tomu, co si naozaj sam zelal.

Vynara sa otazka: ak takto konal, mozno mu upierat pevny charakter, alebo ci v tom pripade treba povedat, ze v istych zivotnych situaciach kazdy z nas musi robit urcite koncesie a ustupky?

No v kazdom pripade mozno povedat, ze sa sam "slobodne" rozhodol pre svoju neslobodu. Rozhodol sa vsak naozaj sam a slobodne?

Jedna z najobdivuhodnejsich vlastnosti niektorych ludi (lebo tato vlastnost je velmi zriedkava) je rozhodnost. Rozhodny clovek ma oproti inym velku vyhodu najma vtedy, ak sa jeho schopnost k rychlemu rozhodovaniu snubi este aj so schopnostou vediet svoje rozhodnutie realizovat v praxi. Rozhodny clovek sa vyznacuje tym, ze druhi vyhladavaju jeho spolocnost a jeho radu, za predpokladu, ze nie je arogantny. 

Rozhodnost si zo vsetkych vlastnosti mozno najtazsie nadobudnut a v principe mozno povedat, ze kto ju nema, ten ju v plnej miere ani nikdy nenadobudne. Existuje len jedina cesta, ako sa da naucit schopnosti vediet sa samostatne a rychlo  rozhodovat. Ide vsak o cestu velmi obtaznu. Je to cesta, po ktorej musime kracat v uplnej osamelosti, a to vzdy vtedy, ak pred nami stoji nejake rozhodnutie. Len vtedy sa totiz mozeme rozhodnut naozaj sami, z vlastneho popudu. Len vtedy sa mozeme naplno zapocuvat do nasho vnutra a odfiltrovat vsetky cudzie vplyvy a len vtedy mozeme sami prehodnotit vsetky nase argumenty, ktore suvisia s nasim rozhodnutim. 

Je navonok zvlastne, ze ludia, ktori su rozhodni, sa spravidla vedia aj spravne rozhodnut. A len ten, kto sa dokaze spravne v zivote rozhodnut, spravne pre seba a pre svoju slobodu, dokaze byt a bude chciet byt aktívnym, lepšie povedané bude automaticky aktívnym vo vsetkom co robi. Aktivita a dynamika totiž znamená byt slobodnym a nezávislým od názorov iných a  tym aj od spolocenských normatívov a spolocenských tlakov. Kto nema slobodu, je len otrokom konformity a preto cokolvek koná, je to len konanie vždy pasívne, lebo je diktované a prikazované inými. Rozhodnost znamena mat aj pevny charakter.

 

Koniec