Rovnica vedomia je veľmi jednoduchá - ale vedomie nie

Človek objavil a vyriešil už veľa tajomstiev. Tajomstvo vzniku vedomia, jeho štruktúry a princíp jeho aktivít však ostáva napriek veľkým snahám vedcov neodhalené, pričom sú vedci, ktorí tvrdia, že sa to nikdy ani nepodarí.

Definícia vedomia je jednoduchá veta a či rovnica:

vedomie = pozorovanie + vnímanie

Vyšší stupeň vedomia, ktorým sa vyznačujú primáty, má trochu zložitejšiu rovnicu:

seba-vedomie = pozorovanie + vnímanie + reflexia

Napriek tomu, že vedomie vieme definovať, nevieme povedať čo vedomie je a ako vzniká. Vieme len to, čo nám vedomie sprostredkúva a vytvára. Bez vedomia by sme boli bezvedomé bytosti, ktoré by nevedeli nič o svete okolo nás a ani o svetoch ďaleko od nás. Vedomie nám vytvára obrazy o všetkom, čo sa okolo nás, ale i v nás, deje. Je najväčším zázrakom a tajomstvom našej existencie. Vedomie nám umožňuje priebežné  prepojenie rôznych vedomostných stavov. Prostredníctvom seba-vedomia, teda reflexívneho vedomia, sme schopní nazrieť do nášho vnútra, a tak ho môžeme pozorovať a vytvárať si o ňom uzávery. Vedomie je javiskom, na ktorom sa odohráva všetko to, čo sme schopní pozorovať a vnímať.

Vedomie súvisí veľmi úzko s mozgom. Náš mozog je však schopný pracovať aj bez vedomia - to znamená aj vtedy, keď sme v bezvedomí. 

Do takého stavu sa môžeme dostať napríklad po ťažkej autonehode, keď ležíme v kóme. Vtedy pracuje mozog utlmeným spôsobom a spojenie s vedomím je prerušené, ako napríklad v súčasnosti u Michaela Schumachera.

Ak sa lekárom podarí zlepšiť taký stav, začnú sa postupne obnovovať vypadnuté funkcie postihnutého organizmu a začnú sa postupne vracať aj rôzne štruktúry vedomia.

Pacient si začína uvedomovať vnemy, pocity, niektoré myšlienky, prípadne bolesti, ale aj strachy a obavy z toho, či sa opäť dostane všetko do normálneho stavu.

Ak vychádzame z toho, že vedomie a mozog spolu nejakým spôsobom navzájom súvisia, čo sa javí veľmi pravdepodobné (aj keď to ešte nikto presvedčivo nedokázal), tak potom musí existovať nejaký konkrétny priestor, v ktorom sa realizuje prípadná spolupráca oboch.

Nazvem taký priestor vedomostným priestorom. Ak vedomostný priestor existuje, tak nám zatiaľ jeho lokalita ostáva utajená - nevieme zistiť, kde sa nachádza. V tomto prípade ide naozaj o obrovské mystérium.

Ako som už poznamenal, sú vedci, ktorí sú skalopevne presvedčení, že toto mystérium ostane pre nás večným tajomstvom, na ktoré ľudský intelekt nikdy nebude stačiť. V tejto súvislosti si musíme uvedomiť, že ľudský duch nie je schopný pristupovať k riešeniu a odhaľovaniu tajomstiev rôznych fenoménov vždy rovnako optimálne. Sú veci, ktoré objaví a pochopí ľahko a sú iné veci, ktorých pochopenie mu trvá neobyčajne dlho. A napokon existujú aj také veci, ktoré nechápe a podľa všetkého ani nikdy neobsiahne a nepochopí.

Nabudúce si v tejto rubrike povieme niečo veľmi paradoxné o našom mozgu.