Rímsky zázrak na Dunaji, z ktorého oveľa neskôr vznikla Viedeň

Predchodkyňa dnešnej Viedne zažila svoj veľký rozkvet už pred 2000 rokmi. V tých časoch tam žil keltský kmeň Bójov. Tí založili osadu už niekedy okolo roku 100 p.n. l. blízko Bratislavy. Rozpínavé veľké germánske kmene Markomanov a Kvádov ich však v nasledujúcich desaťročiach postupne vytláčali na druhú stranu Dunaja.

Správy o tom sa dostali až do Ríma, kde vládol cisár Augustus (až do roku 14) a ten chcel zabrániť, aby títo rozpínaví a nebezpeční Germáni neprekročili Dunaj a neprenikali ďalej do Rímskej ríše. Preto tam vyslal svoje légie, ktoré dorazili na územie, kde je dnes Viedeň okolo roku 9, a to bol čas, kedy tam bola vybudovaná rímska Vindobona – rímsky zázrak tak pre tamojších Keltov, ako aj pre Germánov. Jej súčasťou bol aj tábor legionárov a v čase jej najväčšieho rozmachu v nej žilo okolo 30 000 ľudí. Vindobona bola dôležitým oporným bodom pre ochranu severných rímskych hraníc.

Názov Vindobona je keltského pôvodu. Vindo je keltské meno a bon a či bona znamená osadu, takže to by znamenalo, že Vindobona bola Vindova osada. Ale slovo vindo znamená aj biely, a tak v keltskej reči mola byť Vindobona aj Biela osada a Rimania len prevzali od Keltov názov ich osady pre svoje veľkolepé mesto.

V období svojej najväčšej slávy mala Rímska ríša 30 veľkých legionárskych táborov rozmiestnených na najdôležitejších  miestach svojich hraníc. Všetky boli vybudované podľa rovnakých inžinierskych plánov. Jednym z nich bol aj legionársky tábor Vindobony.

Rímski inžinieri ho vybudovali v miestach, kde ulica Tiefer Graben ústi do viedenského mestského okresu Innere Stadt a tábor bol v jeho severnej časti. Mal rozmery 400 x 500 metrov.

Keď budete vo Viedni a chceli by ste si „ho“ obísť, tak začnite na Stephansplatz, potom vojdite do Rotenturmstrasse, po nej až na Schwedenplatz. Odtiaľ na Gonzagagasse a ďalej k ulici Tiefer Graben, z nej  po ulici Naglergasse prídete zas na Stephansplatz a máte obchôdzku okolo dávneho rímskeho tábora legionárov vo Vindobone ukončenú.

Okolo tábora bolo vybudované tzv. táborové predmestie (canabae legionis), ktoré podliehalo kontrole veliteľstva légií. Boli tam rôzne dielne, hostince, amfiteáter, verejné kúpele  a bývali tam aj rodiny legionárov. V tábore žilo 12 000 ľudí, z toho polovica legionárov.

Vindobona bola súčasťou takzvanej Limes-strada (cesta pozdĺž hraníc), ktorá bola gigantickým dopravným projektom Rímskeho impéria. Bolo to skvele vybudované cestné spojenie medzi severonemeckými prímorskými regiónmi a severným Talianskom. Slúžilo predovšetkým dvom účelom – rýchlemu a bezpečnému presúvaniu légií  a zároveň to bola obchodná cesta, ktorou sa rýchlo transportovali tovary.

Dnes si veľká väčšina z nás sotva dokáže predstaviť, aký obrovský civilizačný a kultúrny prínos sa objavil všade tam, kam prišli Rimania. Len samotná veľkolepá la porta – vstupná brána do tábora legionárov – so svojimi nádhernými pestrofarebnými reliéfmi musela vyvolať úžas a nemý obdiv pôvodného jednoduchého keltského obyvateľstva.

Rimania prinášali so sebou vysokú stredomorskú kultúru a úplne nový životný štýl. Do Vindobony priniesli so sebou napr. aj exotické produkty, ako španielsky olivový olej, víno z Provensálska, koreniny z Orientu a podobne.

Čo sa týka hygieny, tá bola na takej vysokej úrovni, že po ich odchode z Vindobony trvalo mnoho stáročí, kým sa aspoň niektoré časti Európy priblížili štandardu starých Rimanov.

Takmer tri storočia trval čas starorímskej moderny medzi Wienerwald-om a Dunajom – poblíž dnešného Slovenska.

9. augusta 378 prehral cisár Valens vo vzdialenom Hadrianopolise (dnes Edirne v Turecku) rozhodujúcu bitku proti Gótom. Tým sa začal postupný koniec Ríma. V roku 395 vtrhli od severu do rímskych regiónov Markomani a moc Ríma rýchlo upadala a rímska vojenská správa vo Vindobone po roku 430 už neexistovala. Obdobie od tohto roku až do roku 976 označujú archeológovia za tzv. „čiernu vrstvu“. To znamená, že z toho časového rozmedzia neexistujú žiadne archeologické nálezy z miesta, kde bola Vindobona a ani z jej okolia.

V roku 976, keď vzniklo veľké vojvodstvo Bayern, pod ktorého správu patrili aj regióny severovýchodného Rakúska, tak prišlo aj k oživeniu oblasti, kde stála Vindobona.

V tom období začala na ruinách a zvyškoch rímskej Vindobony postupne vznikať stredoveká Viedeň a v 11. storočí sú už prvé písomné zmienky o nej ako o meste.