Richard Sulík bol predvčerom s Martinom Schulzom, predsedom EÚ parlamentu, v nemeckej televízii ZDF, je EÚ – Únia egoistov?

R. Sulík sa prdvčerom zúčastnil politickej talk-šou u populárnej televíznej moderátorky Maybritt Illner. Slovenské média to buď ignorovali, alebo o tom nevedeli. Hlavnou témou bola situácia v Grécku. Spolu so Sulíkom diskutovali predseda Európskeho parlamentu, Martin Schulz, člen predsedníctva vládnucej gréckej strany SYRIZA, Giorgos Chondros a tri osobnosti nemeckej politiky.

Urobím tu krátku analýzu postojov Sulíka, Schulza a Chondrosa, ktoré v ZDF predniesli.

V diskusii bolo evidentné, že Schulz a Sulík v otázke Grécka majú úplne protichodné stanoviská. Okrem toho  - to mi je už dávnejšie známe – majú k sebe ďaleko aj čo sa týka vzájomných sympatií. Sulík za svoje výpovede ani jediný raz neobdržal potlesk prítomných ľudi v štúdiu, a tým čo hovoril absolútne nezabodoval ani u veľkej väčšiny Nemcov. Okrem toho mu chýba osobnostná charizma a jeho vyžarovanie nepôsobilo emocionálne pozitívne. Schulz je známy aj svojimi sociálnymi postojmi, Sulík z nich neprejavil ani najmenší náznak. Sulík sa opäť raz prejavil ako chladný a studený antiliberál, bez štipky prejavu humanizmu a tolerancie, ktorému je osud Grékov v podstate celkom ľahostajný a ktorý ich pokladá za zbytočnú záťaž, ktorej sa za každú cenu treba zbaviť. Inými slovami Sulík bol za to, že najlepším riešením situácie je Grékov z euro-zóny vyšmariť a nech si opäť zavedú svoju drachmu.

Aj Martin Schulz aj Giorgos Chondros – aj keď majú v riešení gréckej krízy nie vo všetkom jednotný názor – len rozhorčene  potriasali hlavami  nad takou aroganciou a ekonomickou hlúposťou, akou sa p. Sulík prezentoval. Schulz chce a robí všetko pre to, aby Gréci zotrvali v euro-zóne a podporuje ďalšie pôžičky pre nich. Chondros tvrdí, že nová grecka vláda i on osobne sú proti pôžičkám, lebo tie nič nevyriešia. Treba ísť inou cestou, aby Gréci mohli začať zvyšovať produkciiu v krajine a nie sa ešte viac zadlžovať.

Veľká švajčiarska banka UBS vypočítala aké finančné následky  by nieslo len samotné Švajčiarsko , ak Gréci vysúpia z euro-zóny. Bolo to publikované v nemeckom Focuse. V prvom roku by to bolo 9500 až 11500 eur na hlavu. V nasledujúcich rokoch 3000 až 4000. Podobne by bola postihnutá smozrejme každá EÚ krajina, teda aj SR. Grékom by to ale vôbec nepomohlo. Pre nich by to znamenalo extrémne zníženie hodnoty drachmy a tým  by ich enormé dlhy ešte enormnejšie narástli a boli by fakticky navždy nesplatiteľné (Sulík to buď nevie, alebo tento fakt podceňuje a ignoruje). Pre európske banky by to mohlo priniesť veľké problémy a na finančných trhoch veľmi nebezpečné turbulencie. Následok by bol ten, že EÚ štáty by opäť museli mnohé banky zachraňovať.

Ďalším nebezpečenstvom, keby Gréci vystúpili z euro-zóny, je možný  a aj veľmi pravdepodobný domino-efekt. O čo tu ide?

No len o takú „maličkosť“ – na ktorú také typy ako Sulík zabúdajú -  s nedoziernymi katastrofickými následkami. Domino-efekt v tejto oblasti je niečo také  ako lavína na lyžiarskom svahu, ktorá strhne všetko a všetkých, ktorých zasype, do záhuby: Akonáhle bude po prvý krát prelomená táto bariéra, že prvý štát „vyletí“ z euro-zóny, tak sa týmto aktom posmelené, početné, extrémne agresívné a bezohľadné finančne trhy a kruhy zamerajú na zničenie a vycicanie ďalšieho potenciálneho kandidáta v EÚ na vypadnutie z euro-zóny, a tých je niekoľko. Napríklad Portugalsko, Španielsko a či dokonca Taliansko. A to by znamenalo novú a neporovnateľne väčšiu dlhovú krízu, ako je súčasná grécka, s ďalšími nesmierne dramatickými následkami, a to by bol finálny rozpad euro-zóny a následne aj možný rozpad celej EÚ. Čo by potom poradil R. Sulík Slovensku?

.Pomôcť Grécku rozumnými investícimi – tak ako to chce a žiada Chondros - to nie je pre p. Sulíka , ktorý vystupuje ako prívrženec brutálneho neoliberálnho turbokapitalizmu,   vôbec ani len diskusie hodné. Grékov na jednej strane obviňovať ako lenivcov, parazitov a darmožráčov a pritom na druhej strane vyhadzovať do Ukrajiny, ktorá ani len nie je v EÚ, zadarmo stovky miliard, okrem iného aj na zbrane, to je pre mnohých pánov v Bruseli a v EÚ parlamente absolútnou smozrejmosťou a že Ukrajina z toho nikdy nevráti ani jediný cent, aj to je pre nich jasné.

Chondros jasne povedal, že Grécko – to Grécko, kde ešte len krátko vládne po prvý krát ľavicová strana – nechce nové pôžičky, ale chcelo by investície, aby sa mohlo zvýšenou produkciou postupne dostať z krízy vlastnými silami. Nové pôžičky, že mu vôbec nepomôžu, len zvýšia ďalej jeho obrovské zadĺženie, ktoré nemá a nebude mať z čoho splácať.

Môj komentár:

Povedzme si aj my celkom úprimne, kde by dnes bolo Slovensko bez zahraničných investícií?! To Slovensko, v tom stave, v akom ho zanechali politici HZDS, ale aj  ďalší: Slovensko vytunelované a vykradnuté neschopnými korupčnými ľuďmi, ktorí sa vtedajšími politickými konekciami stali takmer zadarmo riaditeľmi a či majiteľmi početných podnikov, kúpeľov, turistických objektov, atď. Bez prílevu investícii zo Západu by bola SR na tom horšie ako Grécko dnes. Gréci majú aspoň dobre rozvinutý turistický priemysel a majú vybudované prepravné nákladné zámorské lodstvo. Grécku antiku a grécke moria navštevuje stale veľké množstvo bohatých zahraničných turistov. Slovensko nič také nemá.

Ako Slovák som sa za vystúpnie R. Sulíka hanbil a bolo mi  z toho smutno, a to o to viac, že som desať rokov len z čistého idealizmu a bez nárokovania si finančnej odmeny robil a urobil nesmierne veľa pre zlepšeniu imidžu SR v médiach nemecky hovoriacich krajín, keď ešte v časoch V. Mečiara bol doslova katastrofáĺny. Niečo také je hodné zlata: Prinieslo to Slovensku investície v oblasti ekonomiky, napr. z Nemecka a Rakúska, ako aj zvýšený počet navštevníkov zo Západu v oblasti cest. ruchu, napr. v Piešťanoch, Trenč. Tepliciach, Rajeckých Tepliciach a predovšetkým aj v Bratislave. Pre mňa patria k najdôležitejším ľudským vlastnostiam solidarita, sociálne cítenie a súcit a tie u politikov typu R. Sulíka úplne postrádam. Našťastie ešte v Nemecku existujú aj iné typy politikov ako je tento pán. Za všetkých spomeniem aspoň vynikajúcu osobnosť strany ľavice – Sahru Wagenknecht a z SPD Mathiasa Platzeka.