Renomovaný USA žurnalista Varoli: Dôvody, prečo USA a Západ nechcú, aby ich občania navštevovali Rusko! 1.časť – zajtra dokončenie

Toto je najlepší a najobjektívnejší opis súčasného Ruska, aký som kedy čítal od experta zo Západu. USA novinár John Varoli viac rokov publikoval z Ruska pre New York Times, Reuters a Bloomberg a krajinu veľmi dobre pozná.

Musel však už pred niekoľkými rokmi prestať pre tieto systémové médiá pracovať, lebo jeho názory už neboli v súlade s ich jednostranným a protiruským spravodajstvom. Nedávno bol prvýkrát po rokoch v Rusku a sprevádzali ho aj niekoľkí priatelia a kolegovia.

Medzičasom je už späť v USA a o svojej ceste napísal obsiahly článok, ktorý je mimoriadne fascinujúci najmä tým, že ukazuje Rusko objektívne a vecne, a tým aj v úplne inom svetle, ako o ňom klame západný mainstream.

Varoli v ňom skvele analyzuje aj to, prečo Biden a jemu podobní nechcú, aby Američania navštívili Rusko.

Každé jeho slovo v ňom potvrdili aj tí, ktorí ho v Rusku sprevádzali.

Tu sú jeho slová:

„Západné vnímanie Ruska je založené na totálnej propagande zahalenej klamstvami a hromadami dezinformácií. Ako teda vyzerá skutočné Rusko? Išiel som to tam zistiť. Výsledky boli pozitívne šokujúce.

V snahe podporiť liberálnu globalistickú vojnovú mašinériu veľké západné médiá nehanebne vymýšľajú svoje spravodajstvo o Rusku, krajine, ktorú nenávidia pre jej nezlomnú a húževnatú obranu národnej suverenity a tradičných hodnôt.

Podľa západných mediálnych klamstiev sa v Rusku žije podobne ako v Severnej Kórei – chudoba je rozšírená a pod tlakom sankcií hrozí ekonomický kolaps. Tajná polícia neustále prečesáva tmavé, prázdne ulice a hľadá nešťastné obete, ktoré by odvliekli do otrockých pracovných táborov; Kremeľ svojvoľne napáda susedné štáty, aby obnovil sovietske impérium; a každý Rus chce utiecť na Západ.

Médiá USA šíria o Rusku len dezinformácie a lži

Táto dezinformácia je taká všadeprítomná a do zblbnutia opakovaná, že aj tie najvzdelanejšie a najbystrejšie mysle na Západe môžu padnúť pod jej vplyv.

V USA je málo dôveryhodných nezávislých médií a odborných zdrojov a väčšina Američanov nemá čas a ani schopnosti na vytvorenie si vlastného názoru.

Dokonca aj ja som mal pochybnosti a som takmer zrušil svoju cestu, pretože som bol bombardovaný správami od ľudí, ktorí ma chceli presvedčiť, že "Putin ma unesie" a bude ma chcieť vymeniť“ za Rusov zadržiavaných v amerických väzniciach.

Napokon som sa rozhodol, ale aj tak s trochou strachu som nastúpil do lietadla a o deň som sa ocitol na ruských hraniciach. Bola to moja prvá návšteva po piatich rokoch. Namiesto klamstiev a dezinformácií, ktoré som o Rusku počúval v USA však moja cesta mi odhalila krajinu s pulzujúcou občianskou spoločnosťou, kde ľudia majú oveľa viac slobody, ekonomických príležitostí a sociálnej ochrany ako my na Západe.

Ruské mestá sú oveľa bezpečnejšie ako mestá v USA

Cestoval som dva týždne po piatich regiónoch – Leningradskej oblasti, Petrohrade, Novgorodskej oblasti, Moskovskej oblasti a Moskve. Videl som život v provinčných aj veľkých mestách a voľne som sa rozprával so širokým spektrom ľudí. Cestoval som podľa vlastného plánu a býval som v štvrtiach, nie v hoteloch.

Okrem vypočúvania na ruských hraniciach kvôli môjmu americkému pasu ma potom ani raz neoslovili, nezatkli, nesledovali a ani ma neobťažovali žiadne ruské tajné služby. Ruské mestá majú osobitnú atmosféru slobody a bezpečnosti; niečo, čo by ste nikdy nepovedali o mestách v USA.

Aj keď som tam bol teraz v marci, keď bolo nepríjemné počasie a Rusi stále zápasili so zimným útlmom, zistil som, že ľudia sú mimoriadne vrúcni, benevolentní, úctiví a priateľskí.

Násilie, arogancia, nespokojnosť a hnev, ktoré charakterizovali život v Rusku, keď som tam žil v rokoch 1992 až 2012, sa výrazne znížili. Čo sa stalo za posledných 12 rokov, že to spôsobilo taký rozdiel?

Najmä keď sa USA v tom istom období ocitli v zostupnej špirále násilia, sporov, nenávisti a kolektívneho šialenstva.

Rusko nie je dokonalé. Ako každá iná krajina má celý rad problémov. Životná úroveň v provinčných mestách stále zaostáva za porovnateľnými mestami v Európe a Spojených štátoch. Celkovo sa však Rusko uberá správnym smerom, čo sa nedá povedať o Západe, ktorý sužujú narastajúce sociálne spory a hroziaca finančná katastrofa.

Pravoslávne kostoly sú plné. Na rozdiel od USA a Európy, ktoré budujú „progresívne“ spoločnosti založené na sekulárnej, totalitnej ideológii, som videl, ako Rusi prejavovali úprimný, oddaný náboženský postoj, navštevovali miesta bohoslužieb aj počas pracovných dní a celkovo dodržiavali morálny kódex aj v každodennom živote.

Dokonca aj v Moskve a Petrohrade boli kostoly preplnené, čo bolo veľmi neočakávané. Obyvatelia miest na celom svete majú vo svojom živote často malý priestor pre náboženstvo. Ale v Rusku to tak nie je. Moskva napĺňa svoju prezývku „tretí Rím“ a centrálne mesto kresťanstva.

S priateľmi som navštívil hrob svätého Sergeja v kláštore Najsvätejšej Trojice v Moskovskej oblasti. Veriaci vytvorili dlhý rad, aby sa priblížili k hrobu svätca. V boji so Západom sú ruské kláštory „tajnými zbraňami“ krajiny.

Žiadne zariadenie vyvinuté vojenským priemyslom NATO nedokáže prekonať duchovnú silu ruských kláštorov a ich veriacich.

Na rozdiel od Zelenského Ukrajiny, kde bola pôvodná pravoslávna cirkev zakázaná, kňazi boli väznení a kostoly a kláštory vyhadzované do vzduchu, tak v Rusku prekvitá náboženská sloboda.

Tradičné viery sú chránené pred opovrhovaním, výsmechom a prenasledovaním, ktorým často čelia na Západe.

Žiadne protiamerické zmýšľanie – na rozdiel od štvavej antiruskej propagandy u nás, v USA

Hoci v Rusku bolo a je (plne oprávnene) veľa kritiky násilnej a nezákonnej zahraničnej politiky Bieleho Domu, nestretol som sa so žiadnym nepriateľstvom voči americkému ľudu; nedošlo k najmenšiemu incidentu. V skutočnosti sa mnohí Rusi naďalej učia angličtinu, sledujú americké zábavné programy a počúvajú našu hudbu.

Porovnajte to s tým, že my sme v USA zrušili všetko, čo súvisí s Ruskom a jeho kultúrou.

Hoci som občanom krajiny, ktorá teraz podporuje terorizmus a podnecovala a podnesuje brutálnu vojnu proti Donbasu a Krymu, tak Rusi voči mne neprechovávali žiadne zlé pocity. Keď som žil v 90. rokoch v Rusku, keď boli oficiálne vzťahy priateľskejšie, stretával som sa s oveľa viac protiamerickými náladami.

Na tejto mojej ceste po ruskej krajine sa Rusi všemožne snažili pomôcť mi, ako len mohli; boli pohostinní, priateľskí a ústretoví. Ako možno vysvetliť takéto humánne a osvietené postoje? Možno to súvisí so zbožnosťou ruského ľudu, s jeho hlbokým pochopením sily milosrdenstva, lásky a odpustenia a s názorom, že jednotlivci by nemali niesť zodpovednosť za hriechy svojej vládnucej triedy.“

Zajtra článok dokončím druhou časťou