Realita kozmu je celkom iná – ako kozmos vnímame našimi zmyslami

Veľkú väčšinu z toho, čo nás obklopuje a čo sa okolo nás deje, nedokážeme vôbec vnímať, to znamená že to nevidíme a nepočujeme. Malá analógia k tomu: Nevnímame a teda nepočujeme mnoho z tých frekvencií zvuku, ktoré vníma a počuje pes.

Informácie, ktoré prijímame, nám sprostredkúva len našich päť zmyslov, a to, čo tieto zachytia a spracujú, je doslova len smiešne málo! 

V kozme pulzuje ale nepredstaviteľne veľké množstvo rôznych elektromagnetických žiarení. Z nich naše zmysly zachytávajú len nepatrný zlomok. 

Naša predstava a obraz o svete okolo nás, je len produktom spracovania nepatrne malého množstva týchto elektromagnetických vĺn, ktoré naše zmysly zachytia. 

Ak si túto skutočnosť uvedomíme, tak pochopíme, že to čo považujeme za reálny a objektívny svet, je v podstate len veľmi nepatrná jeho časť.

Ak by naše zmysly prijímali a spracúvali podstatne širše energetické vlnové spektrum, tak potom by náš svet okolo nás vyzeral celkom inakšie. Nemáme však také dispozície, aby sme sa v takom neporovnateľne komplexnejšom svete dokázali orientovať. Bolo by to nemožné.

Je teda nesporným faktom, že kozmos, tak ako ho vnímame, existuje len v našich hlavách, teda v našich mozgoch a nikde inde - presnejšie povedané existuje len v našom vedomí. Sme prekvapení? Nie je to zarážajúce?

Nevyplýva ale potom z tohto faktu, že kozmos je len akousi obrovskou priestorovou (pričom stále ešte nevieme exaktne, čo priestor naozaj je) dimenziou, plnou chaosu, anarchie rôznych žiarení a neusporiadanosti? 

Podobne musí v ňom platiť aj to, že je bez akýchkoľvek determinovaných a stabilných štruktúr a tým aj bez akýchkoľvek vyznačení a míľnikov v čase (o ktorom takisto nemáme spoľahlivú istotu, čím je a ako vzniká) i v priestore.

Je takýto stav skutočnou realitou kozmu?

Ak tomu je naozaj tak, prečo potom človek registruje okolo seba isté množstvo nechaotických štruktúr, ktoré sa zdajú byť usporiadané podľa presných a spoľahlivých poriadkov?

V súvislosti s takými otázkami sa pozrime na to, čo chce od nás a k čomu nás vyzýva evolúcia. Podľa môjho názoru práve v tomto aspekte možno nájsť odpoveď na tieto otázky.

Evolúcia, tak ako poznáme jej mechanizmus (hoci precíznejšie vyjadrené, evolúcia nie je len mechanizmus, ale nesie v sebe aj komponent ducha), uprednostňuje pri selekcii, teda v tom, koho uprednostní pri prežití a ďalšom žití indivíduí a druhov v rámci ich konkurencie o existenciu s inými druhmi, tých, ktorí majú v rozhodujúcich aspektoch života lepšie schopnosti.

V podstate tu ide o to, že ten, kto sa lepšie prispôsobí a uplatní svojimi schopnosťami vo svojom životnom prostredí, ten zvíťazí v boji o prežitie so slabším a neschopnejším konkurentom. 

Má vlastnosti a schopnosti, ktoré mu umožňujú lepšie a optimálnejšie sa vyrovnať s danosťami a charakteristickými faktormi svojho životného prostredia ako konkurencia. Inými slovami, má lepšie odpovede na riešenie problémov, ktoré treba riešiť v tom ktorom životnom prostredí.