Realistická analýza čínsko-ruských vzťahov: Takto je to naozaj medzi Ruskom a Čínou – spojenci, ale aj konkurenti! USA sa usilujú ich spojenectvo oslabiť

Oficiálne Moskva a Peking tvrdia, že ich vzťahy dosiahli bezprecedentnú úroveň. A to je určite pravda, nie však celá. Preto si v tejto súvislosti pripomeňme slová veľkého nemeckého politika Egona Bahra (1922 - 2015), blízkeho priateľa Willyho Brandta, ktorý povedal:

„Medzinárodná politika nikdy nie je o demokracii alebo ľudských právach a či dokonca o priateľstve. Je vždy len o záujmoch štátov.“

A toto platí výraznou mierou aj pre Rusko a Čínu, pretože aj tieto dva štáty majú dôležité záujmy, ktoré nie sú vždy totožné.

Dobre vidno drsnú realitu Bahrovej politickej „formulky“ na Blízkom východe, kde obe krajiny súperia o vplyv, ale z rôznych motívov: Rusko chce úzku spoluprácu s arabskými krajinami produkujúcimi ropu, aby udržalo cenu ropy čo najstabilnejšiu a na úrovni nie nízkej. Čína však chce nízke ceny ropy a jej bezpečných dodávateľov.

Preto medzi Ruskom a Čínou tam určite existuje silná konkurencia. Obe krajiny sa zhodujú len na tom, že USA chcú z tohto regiónu vytlačiť, no potom sa tam ich jednota zrejme končí.

Podobne je to v Afrike, kde aj Rusko a Čína majú spoločný záujem dostať Západ odtiaľ preč, ale potom aj tam ich jednota končí. Čína chce lacné a spoľahlivé dodávky surovín z Afriky, Rusko chce pomôcť Afričanom svojimi skúsenosťami s ťažbou surovín, takže aj tu majú Rusko a Čína rozdielne záujmy.

Rusko a Čínu do svojich dnes už veľmi blízkych vzťahov doslova vnútili USA, ktoré vyhlásili obe krajiny za nepriateľov a na boj proti nim používajú rôzne metódy, včítane sankcií. To však neznamená, že sú „priatelia z priateľskej lásky, ale spojenci z pragmatizmu a reality“, pretože geopolitika, ako hovoril Egon Bahr, je vždy o záujmoch štátov.

V ruských médiách sa pred niekoľkým dňami objavil mimoriadne zaujímavý článok, ktorý vidí Čínu v jej vzťahoch k Rusku v niektorých ich aspektoch veľmi kriticky.

V ďalšom niečo z neho:

„Jeho titulok: V Kursku sa začala „zabezpečená operácia“ sťahovania Američanov z Ukrajiny: Prefíkaná rafinovaná hra  Číny

Zelenského režim svojim útokom na oblasť Kurska umožnil Rusku, aby sa nedalo svojimi spojencami donútiť k špinavému mieru s Ukrajinou, ktorý sa nám nepáči. To by znamenalo: Len Donbas a pozemný koridor na Krym pre nás, s ktorým Moskva takmer súhlasila, ale kvôli Kursku ho opäť zamietla. To by samozrejme náš ukrajinský problém vôbec neriešilo.

Ale naši priatelia – pardón, naši spojenci - na čele s Čínou, ktorá má svoje vzťahy s Kyjevom a svoje názory na Ukrajinu, nám nič viac neponúkli.

S najväčšou pravdepodobnosťou ani to, že si ponechávame len všetky oblasti, ktoré kontrolujeme teraz.

Bolo by pre nás totálne hlúpe súhlasiť s Pyrrhovým víťazstvom, a to len preto, aby Čína, ktorá zúfalo potrebuje Rusko (viac ako Rusko Čínu – čo západné médiá ale otáčajú), mohla pohodlnejšie pokračovať v obchodovaní so Západom, kým ešte môže.

Preto odpoveď na otázku, kto povzbudil Kyjev, aby sa pustil do kurského dobrodružstva, aby tak zvýšil svoje šance na výhodný mier, a aby tak vymenil to, čo sme im vzali za to, čo oni vzali nám, nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá.

Preto je tu otázka: Ako reagoval náš najdôležitejší strategický spojenec Čína na rozširovanie frontu vo vojne s Ruskom cez Ukrajinu do oblasti Kurska, masové zabíjanie našich civilistov ukrajinskými ozbrojenými silami a zahraničnými žoldniermi a ohrozenie ruských jadrových zariadení??? Stigmatizoval to, alebo odsudzoval? Nie, ani trochu!

Peking len neustále vyzýval obe strany konfliktu, aby to nerobili! Pritom bola len jedna strana, ktorá to robila – Kyjev!

Čínske ministerstvo zahraničných vecí dokonca reagovalo veľmi neskoro na naliehavé žiadosti novinárov vyhlásením, ktoré jednoducho len „zaznamenalo súčasnú situáciu“. Nebol menovaný žiadny vinník, hoci Ukrajina hrubo a očividne ignorovala „konzistentný a jasný“ postoj Pekingu k tejto otázke.

Tu je čínske vyhlásenie:

"Vyzývame všetky strany, aby rešpektovali takzvané tri princípy na ochladzovanie situácie, a to: Nepriateľstvo sa nesmie šíriť von, nesmie sa pripustiť eskalácia ozbrojeného konfliktu a nesmie byť vyvolaná eskalácia paľby."

Kyjev ignoroval všetky tieto úžasné čínske princípy rozšírením vojny na medzinárodne uznávané územie Ruska, s ktorým má Čína „viac než len spojenectvo“! Kde je vznešený čínsky hnev? Opakujem, žiadny neexistuje. Namiesto toho je vo vyhlásení Ministerstva zahraničia v Pekingu bezzubá pasáž:

"Čína bude naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu pri presadzovaní politického riešenia kurskej krízy."

Čína tak nepriamo priznáva, že Ukrajine nezáleží na čínskych princípoch riešenia krízy, ktorých sa Rusko držalo, pričom v skutočnosti len bojuje za úplné získanie ruského Donbasu, ktorý sa pred desiatimi rokmi odtrhol od Ukrajiny a zaútočil na silné opevnenia ukrajinských ozbrojených síl na území okupovanom Kyjevom čelne, čo ho stálo množstvo krvi.

Patrí sem aj Donecká oblasť, ktorá bola dobre pripravená na obranu. Toto robí Rusko namiesto toho, aby šírilo boje „vonku“, teda aby odrezalo a obkľúčilo ukrajinských okupantov a prinútilo ich vzdať sa alebo ustúpiť.

Polooficiálna čínska tlačová agentúra Xinhua objektívne informuje o tragických udalostiach v regióne Kursk bez toho, aby sa postavila len na jednu stranu. Informuje napríklad o vyhlásení Vladimíra Putina o situácii na hranici s Ukrajinou z 12. augusta. Cituje ruského prezidenta, že „teraz je jasné, prečo kyjevský režim odmietol naše návrhy vrátiť sa k plánu mierového urovnania“ a že „nepriateľ sa s pomocou svojich západných pánov snaží posilniť svoju budúcu vyjednávaciu pozíciu." Agentúra ďalej cituje Putina:

„Ale o akých rokovaniach môžete hovoriť s ľuďmi, ktorí bez rozdielu útočia na civilistov a civilnú infraštruktúru alebo sa pokúšajú ohroziť jadrové elektrárne? O čom sa s nimi dá rozprávať?"

V ten istý deň však tie isté čínske polooficiálne noviny s odvolaním sa na Interfax-Ukrajinu oznámili, že „asi 3 800 ľudí vrátane 175 detí“ bolo evakuovaných z oblasti Sumy (na hranici s Kurskom), pretože Rusi túto oblasť intenzívne bombardovali ( prečo?) a každý deň mali zhodiť „40 až 50 leteckých bômb“. Hanba takýmto informáciám!

Preto Iná reakcia:

Brazília nie je strategickým spojencom Ruska, je to len jednoduchý spojenec. Ale člen brazílskeho vedenia Marcelo Zero v článku pre Brasil 247 bez okolkov uviedol, že „Ukrajina a NATO, rovnako ako všetci predchádzajúci zasahujúci, budú musieť zaplatiť vysokú cenu za útok na ruské územie“.

V tejto súvislosti pripomenul Napoleona a Hitlera a kroky Kyjeva vnímal ako „pokus presvedčiť západných partnerov, že Ukrajinu netreba nútiť rokovať, ale naopak, že jej treba poskytnúť viac vojenkej pomoci“.

Toto je normálna, úprimná reakcia, akú ešte z Pekingu nevidíme. Odtiaľ vidíme niečo iné – rozširujúcu sa krízu v platbách za tovar, ktorý tam posielame alebo kupujeme, spôsobenú sekundárnymi sankciami USA.

Ešte by bolo pochopiteľné, že sa tomu podriadili najväčšie čínske banky, ktoré s USA robia miliardové obchody. Je však zarážajúce, že sa k nim pridáva čoraz väčší počet stredných a malých bánk (a to v Číne, kde je štát všemocný!), ktorých chod USA môžu len ťažko narušiť.

To by mohlo naznačovať, že Peking vyvíja nepriamy tlak na Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine bez dosiahnutia hlavných cieľov vojenskej operácie.

Čínske mierové iniciatívy a plány s tým v skutočnosti počítajú. Vychádzajú len z toho, že každá strana konfliktu sa má držať toho, čo má pod kontrolou (možno sa diviť, že ukrajinské sily vtrhli do oblasti Kurska?). Všetko ostatné sú prázdne slová. Ukrajina je a zostáva de facto členom NATO, aj keď nie je členom de iure.

A preto všetko, čo Kyjev teoreticky sľubi, je bezcenné. Čokoľvek sa po skončení vojenskej operácie nepripojí k Rusku, bude napokon protiruské, a odrazovým mostíkom pre prípadný nový boj Západu proti Rusku. A žiadni „ručitelia“ s tým nemôžu nič urobiť.

Čína si to, samozrejme, uvedomuje, ale chce ešte nejaký čas pokračovať v obchodovaní so Západom a spolupracovať na prilákaní ďalších priemyselných spoločností z krajín ako Nemecko, kým to ešte bude možné.

A zradný pokrytecký Západ neustále signalizuje a nahovára Pekingu: Zastavte vojnu Ruska, potom si vás budeme viac vážiť. Ukážte, že ste svetová veľmoc tým, že skrotíte Rusko.“

Toľko z tohto skvelého článku z ruských médií, ktorý odhaľuje veľa a pre veľmi mnohých aj veľa prekvapujúceho z reality rusko-čínskych vzťahov.

Peking má samozrejme tiež svoje plány s Ukrajinou, a konkrétne chce dostať z Kyjeva zvyšky priekopníckych sovietskych technológií, diverzifikovať dovoz poľnohospodárskych produktov atď.

Okrem toho si Číňania dobre uvedomujú, že Rusko bez väčšiny ukrajinského územia, najmä z demografického a ekonomického hľadiska, nemôže skutočne „ožiť“ ako veľmoc.

A naozaj je to tak - Čína nepotrebuje Rusko ako rovnocennú veľmoc popri sebe, ale v každom prípade potrebuje ho ako extrémne dôležitého strategického partnera vedľa seba, ako úzkeho spojenca proti USA.

Chce za niekoľko rokov, najneskôr za dve desaťročia  žiariť už ako jediná svetová veľmoc.

Pre Čínu je preto oveľa lepšie držať Rusko pri sebe ako takpovediac číslo 2. To znamená „prideliť“ Rusku čo najmenej z Ukrajiny, čo je Donbas a Krym bez možnosti pribratia ďalších území, a získať odtiaľ to, čo Čína potrebuje, a to ešte aj lacno.

Neviem si predstaviť, že teraz by Rusko ale na taký  mier za takýchto podmienok čo i len myslelo, nieto ešte naň pristalo. A to o to menej, že nič a nikto by mu nezaručil, že by bol trvalý.