Rakúske médiá: Ako si Rakúsko samo škodí v energetickej politike – Ficove Slovensko nie! Rakúsky OMV proti Gazpromu – na príkaz Bruselu! Brutálna pravda o sebazničujúcej protiruskej EÚ politike!

S veľkou ekonomickou vojnou proti Rusku, ktorú USA a EÚ rozpútali po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, sa pod čoraz väčší tlak dostal aj rakúsko-ruský kontrakt na plyn. Nový kurz bol: Bez ohľadu na cenu! Vypadni z ruského plynu. Teraz prichádza účet, platí ho rakúsky občan.

13. novembra 2024 arbitrážny tribunál odsúdil „podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory“

 – ako sa píše na domovskej stránke rakúskej energetickej spoločnosti OMV – ruského plynárenského giganta Gazprom na pokutu 230 miliónov eur plus úroky. V ten istý deň predstavenstvo OMV oznámilo, že túto sumu započíta proti aktuálne nesplateným pohľadávkam.

Pre Gazprom to neprichádza do úvahy, a preto ruská spoločnosť prestala 16. novembra dodávať plyn OMV.

To, čo vyzerá ako bežný súdny spor medzi dobre kapitalizovanými korporáciami, je v skutočnosti výsledkom dlhodobo pripravovanej provokácie najväčšej rakúskej čiastočne znárodnenej firmy proti Rusku. Viedeň chce týmto spôsobom ukončiť zmluvu o dodávkach a nákupe ruského zemného plynu do Rakúska s platnosťou do roku 2040 a 57-ročné energetické partnerstvo medzi oboma krajinami.

Žaloba  rakúskej OMV pred arbitrážnym tribunálom Medzinárodnej obchodnej komory bola zámerne plánovaná a sebazničujúca.

Ficove Slovensko by sa nikdy nedalo takto hanebne a ponižujúco  Bruselom zraziť na kolená, a to na škodu vlstných občanov!

V roku 1968 sa Rakúsko stalo prvou západnou krajinou, ktorá podpísala dohodu o dodávkach zemného plynu so Sovietskym zväzom. Ako centrum na to slúžilo ložisko Baumgarten pri rieke Morave.

Lokalita priamo na slovenských hraniciach bola na to vhodná najmä preto, že v oblasti sa už ťažila ropa a zemný plyn – aj keď v oveľa menšom rozsahu. Z Baumgartenu boli v roku 1974 vybudované trate do Talianska, v roku 1980 do Nemeckej spolkovej republiky a v roku 1996 do Maďarska.

Rakúsko-sovietske energetické partnerstvo siaha ale oveľa ďalej do minulosti.

Začiatkom júna 2018 podpísali šéf Gazpromu Alexej Miller a šéf OMV Rainer Seele pri príležitosti 50. výročia sovietsko-rusko-rakúskeho energetického partnerstva predĺženie zmluvy o dodávkach plynu, ktorá existuje od roku 1968. Za prítomnosti ruského prezidenta Putina a rakúskeho kancelára Kurza bol jednoduchý podpisový ceremoniál oslavou. Nová dohoda, ktorá obsahovala povinnosť dodania aj povinnosť nákupu, je platná do roku 2040, čo obom partnerom zaručilo dlhodobú istotu plánovania.

V tom čase už z kruhov EÚ ale zazneli krížové výstrely proti predĺženiu zmluvy, keďže Brusel bol už od roku 2014 v malej hospodárskej vojne s Ruskom.

S veľkou ekonomickou vojnou proti Rusku, ktorú USA a EÚ rozpútali po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, sa pod čoraz väčší tlak dostal aj rakúsko-ruský kontrakt na plyn. Prvý, kto to pocítil, bol šéf OMV Rainer Seele. Manažér nemeckého pôvodu je známy svojím pragmatizmom a opakovane sa bránil proti morálne nabitým protiruským politikom. Ako prezident Nemecko-ruskej komory zahraničného obchodu stál za pokračujúcu ekonomickú výmenu medzi Východom a Západom.

Protiruský boj rakúskych zbabelcov sa následne presunul do súdnych siení – presnejšie: na rôzne medzinárodné arbitrážne súdy. V januári 2023 OMV podala žalobu na Gazprom na arbitrážny súd v Štokholme, pretože ruská spoločnosť obmedzila objem dodávok plynu do Nemecka a zastavila ich v krátkom čase.

Hoci Rakúsko tým nikdy nebolo postihnuté, aj tu sa ukázalo ako devótny lokaj Bruselu a Berlína. Sporná suma: 575 miliónov eur. V apríli 2024 sa Gazpromu podarilo úspešne zamietnuť túto žalobu prostredníctvom arbitrážneho súdu v Petrohrade. Ťažkosti s dodávkami podľa ruskej spoločnosti súvisia so sankčnou politikou Európskej únie a nemožno z nich obviňovať Gazprom.

Brusel totiž koncom februára 2022 v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu zostavil niekoľko sankčných balíčkov so všestranným útokom na ruskú ekonomiku, vrátane zmrazenia 300 miliárd dolárov z fondov ruskej centrálnej banky a vylúčenie ruských bánk zo systému SWIFT. Nemecká vláda už predtým byrokratickými manévrami zabránila uvedeniu dokončeného ropovodu Nord Stream II do prevádzky. Rusko bolo ekonomicky pritlačené k múru a preto s cieľom zvýšiť tlak na Nemecko a EÚ hlásilo ťažkosti s prepravou plynu cez Nord Stream-I.  Údajné poškodenie turbíny znamenalo, že do Nemecka prišlo len 60 % zmluvne dohodnutého plynu, neskôr to bolo len 40 %.

Oprava turbíny Siemens mohla byť vykonaná iba na mieste v Kanade, čo viedlo k tomu, že Ottawa ju po dokončení opravy odmietla vyviezť do Ruska - turbíny boli na kanadskom sankčnom zozname. Po tom, čo nemecký minister hospodárstva Robert Habeck zabezpečil špeciálne vývozné povolenie, sa na ruské colné dokumenty čakalo dlho. Takto boj o ruskú energiu pre Nemecko pokračoval až do 26. septembra 2022, kedy námorná jednotka – pravdepodobne z USA – ukončila nemecko-ruské energetické partnerstvo vyhodením troch zo štyroch potrubí Nord Stream.

13. novembra 2024 arbitrážny tribunál Medzinárodnej obchodnej komory priznal spoločnosti OMV 230 miliónov eur plus úroky ako kompenzáciu za zlyhania na nemeckom trhu s plynom v roku 2022. Na jednej strane je to pozoruhodné, pretože v tomto bode bola mašinéria sankcií proti Rusku v plnom prúde a tento arbitrážny tribunál si to samozrejme uvedomoval, ale s „prípadom“ zaobchádzal, ako keby sa odohral v časoch hospodárskeho mieru. Na druhej strane výpadok dodávky v Nemecku nijako neovplyvňuje rakúsky trh; a dlhodobá dodávateľská zmluva, ktorá trvá do roku 2040, nie je týmto ovplyvnená. O to nepochopiteľnejšie, že deň po verdikte arbitrážneho súdu vedenie OMV oznámilo, že 230 miliónov eur chce započítať na budúce dodávky plynu do Rakúska.

Tento prístup je pochopiteľný len vtedy, ak existuje vedomá snaha torpédovať rakúsko-ruské energetické partnerstvo týmto spôsobom. A presne to je racionalita za provokatívnymi krokmi nového tímu OMV a rakúskej vlády, ktorá za nimi stojí ako zástupcovia vlastníkov.

O tri dni neskôr, 16. novembra 2024, prestal Gazprom dodávať plyn OMV. To znamená, že ten druhý má v ruke argument, že Rusko porušilo zmluvu platnú do roku 2040, čo bola zrejme pointa celej záplavy súdnych sporov.

V budúcnosti sa OMV bude spoliehať na predražený plyn LNG z USA – v rozpore so svojou vlastnou filozofiou chce fungovať čo najudržateľnejšie a s čo najmenším množstvom CO2. Ten sa cez talianske prístavy prečerpá cez Alpy a potom sa vráti späť do nádrže Baumgarten východne od Viedne. Hovorí sa aj o tom, že sa už našli sprostredkovatelia, ktorí privádzajú ruský plyn – preznačený na azerbajdžanský – do Rakúska potrubím, ktoré existuje od roku 1968.

Odhadcovia aktuálne očakávajú v budúcom roku zvýšenie cien o 20 %, čo rakúska vláda aj OMV vzali na vedomie. Podľa nich ten boj proti Rusku musí stáť za to. Veď to aj nepôjde z ich vrecka, ale doplatia na to milióny občanov Rakúska!