Rada kancelárke: Odvolajte ministra Gabriela. Stal sa z neho Putinovec

Gabriel zrádza protiruskú politiku kancelárky, ale aj ďalších politkov CDU a Bruselu. Čím si ho len Putin dokázal získať a či dokonca kúpiť? Niečo také je neodpustiteľné!

V tomto zmysle kritizujú a pranierujú Sigmara Gabriela promerkelovské mainstream médiá.

Od pamätnej, takmer trojhodinovej večere v Petrohrade, kde bol len v spoločnosti ruského prezidenta a svojho niekdajšieho mentora Gerharda Schrödera, sa postoj nemeckého ministra zahraničia veľmi nápadne zmenil.

Stal sa nielen kritikom pretrvávajúcich sankcií proti Moskve a robí všetko preto, aby boli zrušené, ale poukazuje aj na veľké pozitíva v politike Putina.

Tieto médiá sú tak hanebne a štvavo zamerané proti Putinovi (a i Trumpovi), že neprestajne produkujú najrôznejšie, vyslovene demagogicky štylizované titulky a im zodpovedajúce texty.

A práve preto je to kontraproduktívne, lebo každý, kto nie je celkom na hlavu padnutý, to napokon musí prehliadnuť, že ide len a len o neobjektívne a tendenčné klamstvá a výmysly.

Odrazu je minister Gabriel v nemeckých médiách vykreslovaný ako „poskok“ Putina a špekuluje sa o tom, čím asi ho Putin takto „prerobil“.

To, že to môže mať celkom racionálne, svetu prospešné dôvody, tým sa tieto médiá nezaoberajú. Gabriela len očierňujú a píšu, že sa pravidelne rôznymi tvrdeniami a výpoveďami usiluje narušiť  jednotnú politiku sankcií Západu proti Rusku.

Gabriel podľa nich dokonca odmieta tvrdenie Západu o agresívnej ruskej politike proti Ukrajine – aj tu a aj v ďalšom len reprodukujem a sumarizujem útoky nemeckých médií proti Gabrielovi a Moskve: Podľa všetkého sa teraz minister Gabriel otvorene hlási k ruskému agresorovi a podporuje ho. Lebo sa z neho stala nekritická hlásna trúba  Putinovej propagandy, ktorá sa usiluje len o destabilizáciu a rozbitie Ukrajiny.

Putinov zákerný a čiste zištný alibistický návrh vyslať vojakov OSN do krízovej oblasti, kde neprestajne prepukajú vojenské zrážky medzi východoukrajinskými separatistami a ukrajinskou armádou, chce Gabriel odmeniť zrušením sankcií. Vyzerá to tak, akoby bol len čakal na vopred dohovorený konštruktívne vyzerajúci signál z Moskvy, aby potom servíroval vládcovi v Kremle na striebornom podnose svoje vyhlásenie o zrušení solidarity s hrdinskou Ukrajinou bojujúcou za svoju suverenitu.

Gabriel sa rozhodol, podobne ako jeho vzor Schröder, pre Putina, a vydáva sa na nebezpenčnú cestu, ktorá vedie k rozpolteniu jednoty Západu.

Preto sa vynára otázka, či si kancelárka Merkel na vlastnú škodu nechá páčiť takéto bezuzdné profilovanie sa svojho ministra. Gabriel jej svojím proruským kurzom dal veľmi dobrý dôvod na to, aby sa ho zbavila. Jeho prepustením z funkcie ministra krátko pred koncom koaličnej vlády, pred blížiacimi sa voľbami, by takým krokom výrazne manifestovala svoju rozhodnosť a silu.

Tie isté médiá, ktoré ho - pokiaľ sa Gabriel nechal zapriahať do merkelovského voza plného protiruskej propagandy - chválili, z neho teraz robia zradcu protiruskej politiky Západu.

Sú plné antiputinovskej a antitrumpovskej hystérie a ak nejaký politik prejaví pochopenie pre Putinovu politiku, tak dostáva v nich nálepku „Putinovca“.    

Na záver dodám, že aj v strane FDP – ktorá sa podľa všetkého opäť dostane do Bundestagu - sú politici, ktorí chcú za každú cenu zblíženie s Ruskom.

Predseda FDP, Christian Lindner (veľmi schopný a kvalitný politik) sa vyslovil za uznanie pripojenia Krymu k Rusku a vicešéf FDP Wolfgang Kubicki, ktorý má veľmi dobré vzťahy s Moskvou, sa už viackrát vehementne dožadoval toho, že už sa konečne musí so sankciami skoncovať.