Putin vybudoval z Krymu nedobytnú pevnosť a vylepšuje ju ďalej. Cárka Katarina Veľká vyhlásila Krym na veky za ruský !

Ruské zásoby pre vojnu na Ukrajine prechádzajú cez Krym. To z nich robí terč ukrajinských útokov – a preto bolo pre prezidenta Putina dôležité urobiť z Krymu pevnosť, na ktorej si Kyjev vyláme zuby. Moskva pokračuje v jej vylepšovaní a posilňovaní jej obranyschoposti.

Krymský polostrov je strategickým srdcom vojny pre Ukrajinu aj Rusko.

Už od čias cárskej ríše je domov ruskej Čiernomorskej flotily prístav v Sevastopole, najväčšom meste Krymu. Prečo sa v tejto oblasti tak tvrdo bojuje?

Krym má pre Rusko nielen veľký historický význam, ale aj symbolický a strategický.

Je to veľmi úrodná oblasť, dnes známa o. i. skvelými vínami i krymským šumivým vínom. Bola osídlená už dávno v staroveku. Boli tam mnohé etniká, ako napr. Gréci, Rimania, Góti, Mongoli, Tatári, Turci.

Polostrov bol prechodne pod nadvládou Tatárov, Benátčanov, Janovčanov i Osmanov.

Krym sa nakoniec stal súčasťou Ruskej ríše koncom 18. storočia.

A 8. apríla 1783 cárka Katarína II.,nemeckého pôvodu - ktorá sa však stala dušou i telom Ruskou - vyhlásila polostrov za ruský „odteraz a navždy“.

V krátkodobom chaose, ktorý vznikol v rozpadajúcej sa cárskej ríši po Októbrovej revolúcii v roku 1917, vyhlásil Krym svoju nezávislosť.

Ale netrvalo dlho a prišla Červená armáda a vrátila ho znova tam, kam patril, do Ruska a stala sa z neho súčasť Sovietskeho zväzu.

Počas druhej svetovej vojny nemeckí nacisti okupovali polostrov tri roky. Opäť však prišla Červená armáda a ho v roku 1944 dobyla od nacistov a navrátila ho späť tam, kam historicky patrí – do Ruska.

V roku 1954 Ruská sovietska socialistická republika pod vedením hlavy štátu Nikitu Chruščova pripojila Krym k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.

„Prenechanie“ Krymu Ukrajine ale malo čiste len praktické dôvody:

Polostrov spojený s pevninskou Ukrajinou bol natoľko závislý od vody či elektriny a podobne, že administratívne riadenie z Kyjeva a nie z Moskvy dávalo zmysel a bolo výhodnejšie.

Nešlo teda o žiadne trvalé odovzdanie časti ruského územia inému oficiálnemu samostatnému a suverénnemu štátu, ale len o vyslovene administratívny akt v rámci  Sovietskeho Zväzu, ktorého centrom bola Moskva a Rusko a kam patrila aj Ukrajina.

Rusi ho vždy pokladali a aj vždy  pokladať budú za neoddeliteľnú súčasť Ruska.  

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa polostrov stal súčasťou ukrajinského štátu. Rusi to už vtedy pokladali za veľkú nespravodlivosť a za formu okupácie.

V tom čase však bolo Rusko vojensky i ekonomicky slabé a nebolo schopné tomu zabrániť. A vládol mu až do roku 1999 veľký slaboch a ožran Boris Jeľcyn, ktorému lichotilo „poklonkovanie Západu“ a nenamietal nič proti strate Krymu.

Inak je to istá paralela k vyššie spomenutému roku 1917, keď krymskí Tatári využili po páde cárskej ríše slabosť Ruska a ukradli mu Krym vyhlásiac jeho nezávislosť.

Moskva si ho teda v roku 2014 len opäť vzala späť do Ruska, kam Krym vždy patril a ako vyhlásila nemecká Ruska, rodáčka z kráľovského Pruska, Katarína Veľká, bude mu patriť navždy.

Pozná iný Nemec, Olaf Scholz -  ktorý robí všetko preto, aby tomu tak nebolo – tieto slová Kataríny?