Putin-interview s najčítanejšími novinami EÚ, s "antiputinovým" Bildom. Môj komentár

Čosi sa obracia dokonca aj v Bilde, ktorý V. Putina zatracoval a atakoval, kde len mohol. Odrazu šéfredaktor a jeho zástupca chceli bezpodmienečne urobiť veľký rozhovor s ruským prezidentom. Vydali sa preto do Moskvy. Putin sa v ňom vynikajúco prezentoval a dokázal všetko vysvetliť a obhájiť takým spôsobom, že každý objektívny človek mu musí vysloviť uznanie a akceptovať jeho politiku, ako mierovú a zmierovaciu. Z rozhovoru je jasné, že nie je ten, ako ho propagujú Američania a ich európski vazali, teda agresor a uzurpátor, pred ktorým treba chrániť svet a západnú demokraciu. Pravda je jednoznačne na strane Moskvy a nie na strane Západu. Mimochodom, Bild nikdy neurobil so žiadnym štátnikom taký dlhý rozhovor, ako teraz s ruským prezidentom.

Rozhovor som spracoval tak, že otázky som vynechal a dávam súvisle len to podstatné, čo povedal Vladimír Vladimirovič Putin:

"Od začiatku po páde berlínskeho múru sme nedokázali prekonať rozdelenie Európy. Namiesto neho ale Západ veľmi rýchlo postavil a posunul ďaleko na východ Európy nové, neviditeľné múry, ktoré vytvorili a prehĺbili nové krízy a novú nedôveru. V Nemecku ma niektorí kritizujú za to, čo som predniesol na mníchovskej bezpečnostnej konferencii v r. 2007. Ale ja som tam poukázal len na to, že vtedajší generálny  sekretár NATO, Manfred Wörner, sľúbil, že NATO sa v žiadnom prípade nebude rozširovať ďalej na východ.  Aj veľa nemeckých politikov pred tým varovalo, ako napríklad Egon Bahr."

Putin si dal priniesť dokumenty, ktoré neboli nikdy uverejnené a prečítal z nich Bildu:

"Dňa 26.6.1990 povedal Egon Bahr, SPD, v rozhovoroch v moskovskom Kremli prezidentovi Gorbačovovi: ˇAk sa teraz nepodniknú rozhodné kroky proti rozpadnutiu Európy do nových blokov, tak to vyústi do izolácie Ruska. USA, vtedajší Sovietsky Zväz a štáty, ktoré boli prepustené do slobody musia definovať v strednej Európe novú zónu, do ktorej NATO nesmie preniknúťˇ. 

Bahr dokonca vtedy povedal, že ak Moskva bude súhlasiť s rozšírením NATO na východ, tak už nikdy viac do Ruska nepríde.  NATO to ale urobilo, hoci nikde nie je napísané, že tak urobiť muselo. Nikde v jeho stanovách to nestojí. Putin povedal aj to, prečo konalo proti sľubom viacerých nemeckých politikov. USA a NATO chceli totálnu porážku Sovietskeho Zväzu. Chceli sedieť bez konkurencie na európskom tróne a len preto máme krízu, ktorú nikto nepotreboval. USA ale ďalej robia to, čo by nemali. Napríklad pracujú aj naďalej na svojom údajne len obrannom raketovom systéme, ktorý ako vyhlásil prezident Obama v roku 2009 mal slúžiť výlučne na obranu pred iránskymi atómovými raketami. A hoci je už podpísaná dohoda o medzinárodnej kontrole atómových projektov Teheránu, USA ho vyvíjajú napriek tomu. Nedávno uzavreli dohodu so Španielskom o zriadení ich raketového systému, a to isté sa pripravuje s Rumunskom a Poľskom a aj s Tureckom.  Na to šéfredaktor a jeho zástupca nevedeli žiadnu odpoveď.

Putin potom zdôraznil, že sympatie Nemcov k Rusku nenarušila ani protiruská propaganda nemeckých médií a myslel pritom aj na Bild. Ani k tomu sa páni z Bildu nevyjadrili. Putin potom zmierlivo povedal, že dobre vie, že za to osobne nemôžu, že to ovplyvňuje istý štát na druhej strane Atlantika.

A ten štát rozbíja aj dobré obchodné vzťahy medzi dvoma najdôležitejšími krajinami Európy. V roku 2005, bol volumen obchodov Ruska a Nemecka 80 miliard dolárov. V uplynulom roku už len 40 miliard. Boli zničené početné obchodné, kultúrne i osobné kontakty. 

Padla i otázka - úplne hlúpa a nezmyselná - či do roku 2007 nebol jeden Putin, ktorý bol priateľ Západu a veľký priateľ Gerharda Schrödera a potom prišiel odrazu iný Putin, ktorý rozpútal studenú vojnu.

Na to ruský prezident pokojne odpovedal, že sa nezmenil v ničom a že G. Schröder patrí trvale k jeho najlepším priateľom. 

Nasledovala poznámka redaktorov, že v roku 2000 povedal Putin, že po skončení studenej vojny nesmie v Európe už nikdy viac prísť k nebezpečným konfrontáciám. Potom prišla otázka, kedy sa na scénu vráti prvý Putin, ten čo bol priateľom Západu. Vladimír Vladimirovič zopakoval, že sa v ničom nezmenil a je ten istý ako predtým. Ilustroval to poukázaním na to, že v roku 2001, po 11. septembri, bol prvým, ktorý povedal, že podporí USA v boji proti islamistickému teroru a teraz po teroristických útokoch v Paríži povedal to isté franzúzskemu prezidentovi.

Po hodine rozhovoru prišla "zmierlivá" otázka Bildu, či práve ohrozenie teroristickým islamom neponúka novú príležitosť obnoviť priateľstvo Ruska so Západom.

Ruský prezident odpovedal kladne. Povedal, že všetky štáty, ktoré vyznávajú slobodu a demokraciu by sa mali spojiť v boji proti islamistickému teroru. Zdôrazil však, že je pritom dôležité, aby Západ neoznačoval Rusko hneď za nepriateľa, keď má na niečo iné názory.