Psychológia pretekov Paris-Roubaix: Bol väčším hrdinom Sagan a či ten typ za ním?

Peter Sagan je nesporne najlepším súčasným cyklistom na svete a pre mnohých aj najlepší cyklista všetkých čias. Napísal som o ňom už niekolko článkov. Všetky boli napísané z pohľadu psychológie športu.

Sagan, Avermaet, Gilbert a Terpstra patrili k najväčším favoritom tohtoročných pretekov Paris-Roubaix - ale že by k nim patril aj „akýsi“ Silvan Dillier?

S tým nerátal vôbec nikto a ani najväčší odborníci. Jeho meno nikto nespomenul. Napríklad pre slávneho Toma Boonena – ktorý sa ešte krátko pred pretekmi vyjadril veľmi kriticky na adresu Sagana - bol len jeden jediný favorit na triumf – Niki Terpstra.

Boonen sa ale totálne mýlil, lebo zvíťazil Sagan a spôsob akým vyhral, ho ešte naviac aj potrestal za klamstvo, ktoré o ňom krátko predtým vyhlásil.

Takže Sagan bol absolútnym hrdinom tohto najdôležitejšieho monumentu klasiky. Pre mňa bol ale práve takým istým absolútnym hrdinom týchto dramatických pretekov aj Silvan Dillier, ktorý skončil hneď za majstrom sveta.

Vysvetlím prečo.

Silvanovi sa podaril skutočný husársky kúsok. Niečo také je úplne výnimočné. Do pretekov so superhviezdou Saganom sa dostal takpovediac nedopatrením. Jeho neobyčajný príbeh sa začal 3. marca.

Na Strade Bianche mal ťažký pád, pri ktorom si zlomil prostredník pravej ruky. Týždeň po zagipsovaní začal s tréningom, ale na Paris-Roubaix ani len nepomyslel. Tam trpia ruky a prsty extrémne. Okrem toho tieto preteky neboli práve jeho láskou. Neuspel tam už dvakrát ako junior a raz ako dospelý – mal pády a zranenia. Ani raz nedokončil.

Jeho tím ho na preteky 8. marca vo Francúzsku nenominoval. Zranil sa však jeden jeho tímový kolega, ktorý mal štartovať a tak dostal prosebnú otázku od šéfa, či by ho nemohol nahradiť. To bolo len tri dni pred štartom Paris-Roubaix. Silvan bol vo Francúzsku, kde absolvoval 30. marca jedny málo známe preteky.   

Prv, ako dal svoj súhlas, vyhľadal si niekoľko menších pavés, trochu podobných tým pekelne ťažkým na Paris-Roubaix, aby po nich prešiel a zistil, či zlomený prst vydrži bez bolestí takú záťaž. Išlo to a tak bol  včera na štarte aj so Saganom. To ale ešte nemohol ani len tušiť, že bude jediný, kto s ním ostane až do úplného konca a že s ním zvedie boj o víťazstvo.

Asi 40 minút po štarte sa začal pokúšať o únik. Na 4. pokus to vyšlo. K Silvanovi sa pridali ďalší a malá skupinka mala pred sebou ešte viac ako 200 kilometrov a medzičasom až 9 minútový náskok. Ten sa však po čase začal zmenšovať a aj počet členov v úniku.

Keď ich začal 54 km pred cieľom stíhať len sám Sagan, tak boli už len traja. Peter Sagan bol veľmi rýchlo pri nich a keď na pavé sektoroch naplno zrýchlil, tak vydržal tempo už len Silvan.

Jeho titanský výkon a skvelú spoluprácu ocenil aj Sagan, ktorý v rozhovore pre švajčiarsku televíziu povedal:

„Som šťastný za toho typa, ktorý prišiel so mnou do cieľa.“

Nevedel si spomenúť na jeho meno, ale pravdepodobne ho vôbec ani nepoznal. Už ho však určite nikdy nezabudne.

Sagan sa týmto víťazstvom etabloval s konečnou platnosťou medzi slávnymi špecialistami na klasiku. Jedinečným spôsobom urobil škrt cez rozpočet nesmierne silnému tímu Quick Step, ktorý mal vo svojich radoch až štyroch veľkých adeptov na víťazstvo: Terpstru, Gilberta, Štybara, Lampaerta.

Majster sveta vyhral tieto preteky celkom iným spôsobom ako vyhráva inokedy. Nebolo to šprintom z veľkej skupiny a tiež nie šprintom pri stúpaní do cieľa. Bolo to tzv. modusom kanibala – kanibala Edyho Merckxa.

Jeho zaútočenie únikom bolo úplne inštinktívne. Ako neskôr povedal jeho tímový kolega, Burghardt, Sagan to chcel urobiť neskôr.

Boonen označil Sagana ako mačku číhajúcu na strome, ktorá len vyčkáva na vhodnú príležitosť a skočí až keď sa táto dostaví. Podľa neho Sagan sa vždy len lepil na zadné koleso niekoho, kto ho potom priviedol k víťazstvu, alebo len lamentoval, že nikto s ním nechce spolupracovať.

V skutočnosti to však bolo inakšie. Sagan sa nežaloval, len chcel vyprovokovať iných jazdcov, aby sa zobudili a spoločnými silami urobili niečo proti veľkej prevahe Quick Stepu, lebo inakšie budú vyhravť len jeho pretekári.

Na Sagana mala posmešná rétorika Boonena ale stimulujúci účinok. A tento raz nečakal na iných, ale zaútočil nečakane a celkom sám. A prekvapil veľmi nielen Quick Step, zlomyselného Boonena a ďalších favoritov.

Tí sa po čase z prekvapenia spamätali a začali ho stíhať. Mohli sa však aj potrhať, už ho nedostihli.

Spoločne so Silvanom to Sagan dotiahol nevídaným spôsobom až do víťazného konca a ukázal to aj Boonenovi, že je schopný takmer všetkého a že je najvšestrannejším cyklistom na svete.