Prvú diaľnicu na svete - mala viac ako 500 km - vybudovali geniálni inžinieri už pred viac ako dvoma tisícročiami

Všetky cesty vedú do Ríma – toto konštatovanie pochádza z antiky a plne odpovedá realite, a to ešte aj dnes. Do "Večného Mesta" - do Ríma prichádzajú, ako azda do žiadneho iného európskeho mesta, milióny ľudí zo  všetkých končín sveta.

Boli to práve starí Rimania, ktorí nás naučili stavať dokonalé perfektné cesty. 

Keď som pred mnohými rokmi prvý krát uzrel najlegendárnejšiu cestu Európy Viu Appiu a vstúpil na ňu, aby som po nej prešiel niekoľko kilometrov, naskočila mi husia koža, a zvlhli mi dojatím oči, lebo sa splnil môj dávny sen – jeden z viacerých, ktoré sa týkali histórie.

Starý Rím bol už oddávna mojou láskou, ktorá sa ešte znásobila (a vo mne pretrváva až dodnes), keď som si  v detstve prečítal výbornú knihu Vojtecha Zamarovského Dějiny psané Římem a už vtedy som si sľúbil, že raz sa moje nohy musia dotknúť povrchu slávnej Vie Appie, po ktorej chodili aj nohy antických Rimanov.

Via Appia bola najdôležitejšou cestou antického Ríma. 

Jej otcom i jej investorom bol rímsky konzul Appius Claudius Caecus a začala sa stavať v roku 312 p.n.l. Viedla z Ríma až do Brindisi a jej dĺžka bola 540 kilometrov. Bola majstrovským dielom starorímskeho inžinierskeho umenia. 

V súčasnosti je takmer celá jednou z najdôležitejších diaľníc Talianska a viac ako 90 percent z nej prebieha presne tou istou trasou ako jej predchodkyňa spred 2300 rokov. Dnes hovoríme o dvoch jej úsekoch. Krátky, niekoľko kilometrový, sa nazýva Via Appia Antica. Druhým úsekom je Via Appia Nuova. 

Prvý úsek je ešte pôvodná originálna Via Appia, ako ju stavali rímski inžinieri.

Keď budete v Ríme a ešte ste po nej nekráčali, tak si nenechajte újsť tento skvelý zážitok. Lebo miesta, kade sa tiahne, sú zároveň aj jedinečným antickým „múzeom“. Je lemovaná po oboch stranách početnými prastarými archeologickými pamätihodnostiami. Keď som po nej prvý raz išiel, tak som nevychádzal z údivu.

Vľavo i vpravo som videl nádherné mauzóleá, rôznych architektonických štýlov, kde sa dali pochovávať počas niekoľkých storočí bohatí rímski patricijovia. Možno tam obdivovať i viaceré typické rímske termy, zvyšky početných patricijských víl, niekoľko starých kostolov, medzi nimi i známy kostol San Sebastian, pod ktorým sa nachádzajú rozsiahle katakomby, kde sa ukrývali pred prenasledovaním kresťania a kde boli slúžené aj zakázané omše. Katakomby pochádzajú z 3. storočia.

Antická Via Appia, spájajúca Rím s Brindisi, bola jeho dôležitou životnou tepnou, lebo mesto Brindisi, dole na juhu Talianska, bolo v antike najdôležitejším obchodným prístavom Rímskej ríše, kde neustále pristávali lode, ktoré prinášali pre Rím množstvo tovarov. Od rôznych potravin – čo bolo predovšetkým množstvo obilia – až po luxusné a exotické tovary.

Tie sa potom Viou Appiou transportovali čo najrýchlejšie do Ríma. Via Appia bola o niečo širšia ako 4 metre a bola dvojsmerkou.

Via Appia bola začiatkom systematického budovania technicky skvelých rímskych diaľníc po celom obrovskom Imperium Romanum. Rímski inžinieri boli vynikajúcimi majstrami svojho fachu. Z veľkej časti hradil obrovské investície na výstavbu „diaľníc“ rímsky štát, ale na investíciách sa podielli aj bohatí podnikatelia a veľkoobchodníci. Veľmi rýchlo bola vybudovaná celá sieť týchto ciest, ktoré mali niekoľko dôležitých funkcií.

Okrem toho, že slúžili obchodovniu a preprave tovarov, tak mali veľký význam aj pre rýchly presun rímskych légií, čo bolo dôležité pre obranu štátu. Po nich sa tiež posielali správy a rôzne informácie. A slúžili aj turizmu, ktory nie je novodobým objavom, lebo existoval už aj v antike. A v neposlednom rade zohrala táto cestná sieť dôležitú rolu aj pri šírení rímskej kultúry aj do najvzdialenejších provincií  Rímskej ríše.