Keď prišla elitná socialistka z NDR: 16 rokov politiky Merkel zničilo prekvitajúce Nemecko a premenilo ho na ťažko chorého, sotva vyliečiteľného „pacienta“!

Na rozdiel od svojich predchodcov ako Helmuta Kohla, Helmuta Schmidta, Gerharda Schrödera a ďalších, sa Merkel nikde vo verejnosti neukazuje, nerobí žiadne prednášky ani diskusie v televízii a podobne, ako to robili oni.

Nezákonné otváranie hraníc, postupné vyraďovanie jadrovej energie, záchrana eura, koronavírus, zaplavenie krajiny migrantmi, z ktorých veľká väčšina neuznáva západnú kultúru, atď.  – zoznam jej nesprávnych rozhodnutí a „hriechov“ je dlhý a zakaždým extrémne oslabil Nemecko, ale aj EÚ.

Ekonomickí experti:

„Kancelárka Merkel sa ´16 rokov motala Berlínom bez reforiem´a  urobila z Nemecka ´ekonomicky chorého muža´ Európy.“

Nedostatočnými investíciami do verejného sektora priviedla Merkel Nemecko do viacerých nebezpečných závislostí.

Merkel viedla Nemecko, ako keby bolo v iluzórnom svete, a dostala ho do dlhého geopolitického a ekonomického spánku, z ktorého sa asi sotva už prebudí.

Medzičasom sa už ale prebudili veľmi mnohí Nemci zo svojho nepochopiteľného opojenia a očarovania z Mutti Merkel a hovoria, že Merkel sa voči Nemecku správala ako voči nepriateľovi.

Za všetko to diabolské zlo, ktorá Merkel vniesla do Nemecka hovorí azda najvýraznejšie krátky časový úsek z 22. septembra 2013:

Deň spolkových volieb, CDU-Konrad-Adenauer-Haus v Berlíne, krátko po 18:00 hod.

Víťazka volieb Angela Merkel oslavuje so svojou stranou. Obklopujú ju okrem iného Armin Laschet, Ursula von der Leyen a Hermann Gröhe, vtedajší generálny tajomník CDU.

Posledne menovanému je práve podaná do rúk nemecká čierno červená zlatá vlajka. Skôr ako stihne zamávať spolkovou vlajkou, kancelárka mu ju, naplnená očividným znechutením a odporom, rýchlo vezme z ruky, prejde cez javisko a odhodí nemecký štátny znak a štátny symbol zo zorného poľa kamier, ktoré tieto zábery vysielajú do celého sveta.

Potom sa vráti do stredu javiska, pozrie krátko na Gröheho, pričom ho za jeho prečin trestá očami. Jej výraz je výrazom matky, ktorá svojho neposlušného syna najskôr pokarhá za zlé správanie, ale potom mu milostivo udelí odpustenie, avšak s podmienku.

V podstate to hovorí za všetko o Angele Merkel a jej vzťahu k štátu, ktorého osud ovládala 16 rokov ako „jemná“ diktátorka.

Symbolickým odstránením nemeckého štátneho znaku zo scény pod dohľadom kamier a jeho zatlačením do kúta dáva kancelárka pred všetkými najavo svoje úplné pohŕdanie krajinou, ktorej vládne.

Samozrejme, že sa ozvali aj medzinárodné médiá a kládli zadivené otázky a uvádzali k tomu komentáre. Od Merkel však k tomu neprišla žiadna reakcia.

Merkel týmto konaním nechtiac dala najavo, že nezastupuje nemecké záujmy....

Neskôr po ukončení jej vlády viacerí nemeckí publicisti a autori poukazovali na to, ako bezohľadne a beztrestne ignorovala Merkel demokratický ústavný štát celým radom porušovania zmlúv, zákonov a ústavy.

Okrem toho autori s bezprecedentnou jasnosťou analyzujú súvislosť medzi úpadkom Nemecka a kurzom Merkelovej vlády.

Presvedčená socialistka sa svojimi skvelými pokryteckými schopnosťami  dokázala dostať až do úradu kancelárky, a to tak rafinovane, že ju nikto – vrátane voličov v Nemecku – nezastavil, a to ani potom, keď sa už celkom očividne pustila do postupnej premeny systému, ktorý tak nenávidela.

Na záver ešte jednu vetu,  ktorá predošlé výborne dopĺňa a ilustruje – vyslovil ju svojho času manžel Sahry Wagenknecht:

„Chcem ťa osvietiť. Za kancelárku ste zvolili presvedčenú mladú komunistku z východého Nemecka. Uvedomujete si to vôbec?“

Oskar Lafontaine to povedal vtedajšiemu bavorskému ministrovi vnútra Güntherovi Becksteinovi.