Príroda je náš život – jej katom je ale globálny turbokapitalizmus

Ak by príroda dostávala výplatu za to čo všetko pre nás robí, tak by nás to vyšlo nesmierne draho. Mali by sme ju preto ochraňovať ako najcennejší drahokam a ako jediné žriedlo nášho života. My ju ale radšej nezmyseľne ničíme, a to všetko len pre zisk. Príroda nám dáva nesmierne veľa. Spomeniem len niečo z jej skvelých darov. Voda, kyslík, ovocie, zelenina, mäso, ropa, plyn, uhlie, kovy, lesy, úrodné polia, atď. 

Americkí ekonómovia vyčíslili za rok 1997, akú hodnotu mali úhrnné služby prírody pre ľudstvo. Je to neuveriteľná suma 33 biliónov dolárov. Úhrnný svetový produkt v tom roku bol naproti tomu len 17 biliónov dolárov. 

Príroda je naša matka a naša živiteľka. Mali by sme mať k nej posvätnú úctu, tak ako ju voľakedy mali staré národy i Indiáni. 

Náš moderný svet a globálny kapitalizmus však vidia prírodu len ako niečo čo je možné neobmedzene vykorisťovať a ťažiť z toho donekonečna. Všade tam, kde má dnes globálny kapitalizmus dosah, tam je príroda bez najmenších zábran bezohľadne vykorisťovaná. A to je fakticky všade na svete. 

Z homo sapiensa sa žiaľ nestal homo sapiens sapiens, ako to predpovedali niektorí  filozofi, ale škrupulózny a prírodu ničiaci homo ekonomikus, ako to predpovedal Karol Marx. Táto sorta novodobých ľudí podriaďuje všetko na svete len vlastným vysoko egoistickým záujmom nech to stojí čokoľvek. Sú to ale len patologickí šialenci, ktorí by mali tráviť svoj život v ústavoch pre duševne chorých – žiaľ, práve títo šialenci vládnu svetu.

Tento náš chorý svet opisal priam vizionársky už pred viac ako polstoročím, vo svojej vynikajúcej psychologickej knihe nezabudnuteľny Erich Fromm:

Wege aus einer kranken Gesellschaft – Východiska z chorej spoločnosti

Fromm: „Pre narušených ľudí v našej chorej spoločnosti znamená šťastie konzumovať stále nové a nové tovary, ohlúpovať si mozog monotónnou hlasnou hudbou, alkoholom, cigaretami, a otupovať si dušu povrchnou zábavou a excesívnym sexom. To však nie je šťastie, lebo ľudia v chorej spoločnosti stratili vzťah ku kráse prírody a nevedia, čo je skutočná láska. A preto stratili sami seba.“