Pripravoval turecký premiér Davutoglu puč proti „sultánovi“ Erdoganovi?

Turecký despota odstránil muža, ktorého sám povolal za premiéra. Už niekoľko mesiacov existoval konflikt medzi prezidentom Erdoganom a premiérom Davutoglu. Európska tlač o ňom takmer vôbec neinformovala. Išlo v ňom o boj o moc – a síce o veľmi nerovný boj. Davutoglu nemal  takmer nijaké šance v ňom zvíťaziť. Tak to vidia popredné turecké médiá. Nie však všetky.

Vo všetkých miestnostiach tureckej vládnej strany AKP visia po celom Turecku svorne vedľa seba portréty prezidenta i premiéra. Zdalo sa, že tí dvaja sú – nemčina má na to skvelé vyjadrenie: Ein Herz und eine Seele, teda že sú „jedným srdcom a jednou dušou“.

Bolo to však len zdaním pre nezasvätených. Svornosť medzi nimi sa „odrazu“  prekvapujúco skončila. Obrazy premiéra Ahmeta Davotuglu budú čoskoro odstránené a vyhodené na smetisko. Zvrhnutie premiéra bude mať silné negatívne konzekvencie nielen pre Turecko -  lebo veľký despota sa stane ešte despotickejším – ale aj pre Merkel, Nemecko a EÚ. Je veľkým paradoxom pre pôsobenie Davotuglu, že bezprostredne po svojom nedávnom najväčšom politickom úspechu na medzinárodnej scéne, odrazu stojí pred troskami svojej kariéry v AKP, ktorej predsedal.

Po viacnásobných rokovaniach s kancelárkou – ktorá oznámila, že sa medzi nimi vyvinuli aj osobné sympatie – i s Bruselom, dosiahol svoj cieľ (ktorý bol dlhodobým prianím Ankary).  Ním je koniec vízovej povinnosti v rámci EÚ pre tureckých občanov. Koncom júna bude zrušná. Ešte pred tým sa však bude konať 22. mája mimoriadny zjazd strany AKP, kde ale už jej šéf nebude prítomný, lebo odstúpi ako premiér i ako jej predseda.

V utorok, 3.mája mal Davutoglu pred AKP-frakciou v tureckom parlamente svoj dosiaľ najkratší prednes. V jeho priebehu ohlásil svoju „ochotu“ odstúpiť z funkcií.

Turecké noviny Cumhuriyet v stredu označili posledné udalosti okolo premiéra ako „Puč v paláci“. Obával sa Erdogan možnej palácovej revolúcie? Ohrozoval nenápadne a krotko pôsobiaci „korunný princ“ svojho „kráľa a panovníka“?

V tureckej tlači sa pred niekoľkymi týdňami objavila správa, že Davotuglu je čoraz viac obľúbený u nie malej časti vysokých hodnostárov tureckej armády. Pritom nie je nijakým tajomstvom, že viacerí tureckí generáli, ktorí si stále vysoko ctia prvého prezidenta nového povojnového Turecka, jeho zakladateľa Atatürka, pokladajú Erdogana za nehodného jeho veľkého a posvätného odkazu pre všetkých Turkov, a to je zachovanie nezávislosti štátu od islamu.

Je len samozrejmé, že niečo také nemohlo újsť pozornosti Erdogana, ktorý má všade svojich donášačov a špiónov. Niečo také muselo byť pre prezidenta zjavne nebezpečné. Ak sa niekto v takej vysokej politickej pozícii, ako ju mal Davotuglu, teší rastúcej obľúbenosti, a to ešte  na úkor "sultána", tak ten predsa musí adekvátne reagovať a nebezpečie odstrániť.

Pre zmienených generálov bol z ich pohľadu Davotuglu oveľa vhodnejšou osobnosťou vo funkcii hlavy štátu ako Erdogan. Davotuglu mal v mnohom protichodné názory ako Erdogan. Uvediem aspoň dva príklady:

Bol proti zatýkaniu kritických novinárov. Tiež nesúhlasil s Erdoganovým vydieraním EÚ, keď neustále hrozil, že ak Brusel neurobí to, čo chce, tak bude posielať všetkých utečencov z Turecka do Európy.