Príde po prezidentských voľbách v USA za istých okolností k rozpadu štátu? „Dovolia“ Demokrati vládnuť Republikánom?

Ale bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby, tak superveľmoc USA je a bude stále v slepej uličke. Kolaps USA je nielen mysliteľný, ale možno by bol najlepším riešením.

Americká spoločnosť sa nachádza v nebezpečne rastúcich rozporoch a sotva zmieriteľných protikladoch. To zosilňuje v jej vnútri odstredivé sily každým dňom viac a viac. Napätie je viditeľné najmä teraz niekoľko dní pred voľbami. Trump je mnohými nazývaný „fašista“ a „Hitler“. Demokrati sú zas inými vnímaní ako hlúpi, retardovaní a aj ako nebezpeční vojnoví podpaľači. Zmierenie je len ťažko predstaviteľné  a preto je jedno, kto vyhrá voľby. Je to spôsobené aj nezlučiteľnými ekonomickými záujmami rôznych spoločenských tried.

Uprostred tejto mimoriadne nestabilnej situácie prišla správa, že zákonodarcovia štátu Západná Virgínia navrhli zákon, ktorý by vyžadoval, aby štát odmietol uznať výsledky prezidentských volieb, ktoré považuje za skompromitované.

Zatiaľ čo úplný dopad takéhoto návrhu na americkú politiku ešte nie je známy, ide o akt vzdoru porovnateľný s tým prípadom Texasu, ktorý sa vzoprel príkazom Najvyššieho súdu otvoriť svoje hranice. Je to tiež akt, ktorý by mohol poskytnúť pohľad na to, čo príde po 5. novembri, keď scenár ako „nezastaviteľná sila stretne nehybný objekt“ povedie k jednému z niekoľkých predtým nemysliteľných výsledkov.

Mnohí predpokladajú, že už dávnejšie naplánované podvody s voličmi v tomto volebnom cykle majú pomôcť poraziť Donalda Trumpa počas volebnej noci, ako tomu bolo v roku 2020.

Bližší pohľad na niektoré ďalšie detaily však ukazuje, že tentoraz by mohlo ísť o viac než len o zastavenie Trumpa. Trumpova podpora v prieskumoch je totiž oveľa vyššia ako v roku 2016 alebo 2020.

To viedlo k špekuláciám, že samotný objem hlasov pre neho by mohol byť dostatočný na to, aby manipuláciu hlasov proti nemu v niektorých štátoch nemohla byť úspešná. Tentoraz však môžu byť elity pripravené aj na takú možnosť a majú pripravené záložné plány na diskrétnu realizáciu manipulácie.

Celkovo sa zdá, že tieto fakty naznačujú, že prvým pohotovostným plánom elít je diskvalifikovať Trumpa ovládnutím Kongresu a odmietnutím potvrdiť jeho zvolenie. Ak sa tak stane, otázka znie:

Kto by nahradil Trumpa?

V tomto prípade by mal Kongres dve možnosti.

Prvou by bolo vyhlásenie, že víťaz na druhom mieste štandardne vyhráva, čo by prinieslo Kamalu Harris k moci.

Druhou možnosťou by bolo odvolanie sa na poradie nástupníctva stanovené zákonom o prezidentskom dedičstve z roku 1947.

Vtedy by víťaz volieb bol vyhlásený za nespôsobilého na funkciu a predseda Snemovne reprezentantov - v tomto prípade pravdepodobne Hakeem Jeffries - by bol vymenovaný za prezidenta.

V oboch prípadoch by bolo ľudové hlasovanie zrušené a bolo by jasne uvedené, kto má skutočnú moc. Niet pochýb o tom, že elity veria, že takáto demonštrácia sily by zlomila ľudový odpor tým, že by im ukázala zbytočnosť ďalšieho volebného odporu.

.

Ak by sa tak nestalo, tak príliš veľa plánov Demokratov by bolo ohrozených, príliš veľa kriminálnych aktivít by mohlo byť odhalených, príliš veľa plánov na zveľadenie bohatstvo a moci by bolo zničených. Globalistické elity sa jednoznačne obávajú, že úspešný návrat Trumpa do Bieleho domu by spustil dominový efekt, ktorý by viedol k tomu, že Američania by nakoniec sledovali iné ciele, ktoré by škodili záujmom Demokratov.

To je dôvod, prečo sa elity zúfalo snažia zastaviť Trumpa. Nie je to ale len samotný Trump, čoho sa naozaj obávajú, ale to, k čomu by jeho víťazstvo mohlo inšpirovať ostatných, to ich privádza do úplnej paniky.

A tak sa zdá, že predpoveď geopolitického analytika Martina Armstronga je správna:

„Mali by sme byť pripravení na to, že NIKTO neprijme tieto voľby, bez ohľadu na to, kto vyhrá. V stávke je príliš veľa na to, aby druhá strana jednoducho prijala porážku , najmä keď od výsledku môže závisieť vlastné prežitie.“

Možnosť uchopenia mocenských pák zo strany elít im dáva výhodu pri určovaní toho, kto bude americkým vodcom na konci januára 2025, takže je veľmi pravdepodobné, že Trumpovi v tom bude brániť jeden alebo viacero práve spomenutých prostriedkov nastúpiť do funkcie aj v prípade, že výsledky volieb budú v jeho prospech.“

Ak sa toto udeje, čo sa stane potom? Tu vstupuje do hry spomínaný zákon zákonodarného zboru Západnej Virgínie. Keďže ide o toľko vecí, už nie je nepredstaviteľné, že niektoré štáty a štátni a miestni politici podniknú vážne kroky, aby sa postavili zoči-voči tomu, čo je vnímané ako očividný prevrat.

Predzvesťou takej reality bola v roku 2024 „vzbura“ 25 štátov (ku ktorým sa neskôr pripojili zákonodarné orgány Arizony, Kansasu, Kentucky a Severnej Karolíny), ktoré sa postavili na podporu Texasu, ktorý ignoroval príkazy nielen súčasnej Bidenovej vlády, ale aj Najvyššieho súdu ohľadne hraníc.

Táto hlboká priepasť by sa po voľbách mohla veľmi rýchlo znovu otvoriť, ak by sa očividná túžba elít Demokratov po moci stala príliš veľkou na to, aby ju miestni lídri ignorovali.

Keďže je nepravdepodobné, že by elity ustúpili tvárou v tvár takejto rebélii, je ťažké si predstaviť, že ústavná kríza, ktorá vyplynie z ktoréhokoľvek z uvedených možných opatrení, nepovedie k „štátnemu rozvodu“.

Amerika sa tak začne prirodzene štiepiť, najprv štáty z DC únie, potom sa niektoré štáty odtrhnú, pretože miestne komunity sa budú snažiť spojiť s tými, ktoré majú podobné hodnoty, aby si zachovali svoju kultúru a dedičstvo.

Nie je možné presne predpovedať budúcnosť USA. Ale ako raz napísal spisovateľ Charles Dickens: 

„Cesty ľudí predznamenávajú určité ciele, ku ktorým musia viesť, ak sa v nich bude pokračovať.“

A teraz akoby všetky cesty smerovali k blížiacemu sa politickému rozdeleniu v Amerike a vo veľkej časti sveta.