Prekvapujúci objav: Kyslík v našej galaxii je oveľa starší, ako veda veľmi dlho predpokladala

Už relatívne krátko po veľkom tresku vznikol v rodiacom sa kozme vodík a o niečo neskôr hélium. Ťažké atómy vznikli oveľa neskôr až v priebehu viacerých miliárd rokov a rodili sa vo hviezdach z procesov fúzií,  ktoré produkujú trvalý „oheň“ hviezd.

Pred nejakým časom sa tímu astrofyzikov, ktorí pracujú na hvezdárni v Atacama púšti, kde majú k dispozícii komplexné teleskopické zariadenie, podaril senzačný objav.

Zistili, že už 700 miliónov rokov po veľkom tresku existoval kyslík v medzihviezdnom priestore. To je v kozmologickom ponímaní pokerne krátky čas.

Veľmi pozoruhodné je na tomto zistení aj to, že kyslík bol objavený v obrovskej vzdialenosti od Zeme. Žiarenie, v ktorom ho vedci objavili, „cestovalo“ k nám neuveriteľných 13,1 miliárd rokov!

Zmienim sa krátko aj o tom, ako a kedy prišlo v galaxii ku vzniku najľahšieho chemického elementu vodíka, ktorým sa mohla začať evolúcia hmoty a potom oveľa neskôr aj evolúcia života na Zemi.

Astrofyzika medzičasom vie už aj to, že : Všetko v kozme sa začalo s vodíkom.

Sú teórie, z ktorých vyplýva, že za istých okolnosti nemusela evolúcia kozmu pokračovať ďalej a sa mohlo stať, že by náš kozmos bol ostal a existoval celé miliardy rokov len ako tzv. vodíkový kozmos a v ňom by samozrejme nebolo ani stopy po živote.

Vodík je jediný element, ktorý nemá nijaký neutrón. Vodíkový atóm tvorí len jeden elektrón a jeden protón. Je preto extrémne ľahký. Aj preto mohol vzniknúť ako prvý zo všetkých elementov, ktoré vznikli až oveľa neskôr po ňom.

Len atómy izotópov vodíka majú vo svojich jadrách jeden alebo dva neutróny.

Atómy vodíka  sa začali vytvárať až 400 000 rokov po veľkom tresku, a to až potom, keď sa kozmos natoľko ochladil, že sa voľné elektróny a voľné protóny, ktoré v ňom už dlhú dobu existovali, mohli začať spájať a tak vytvárať elektricky neutrálne atómy vodíka.

Vodík je elementom, ktorý sa v kozme najviac vyskytuje. Je spolu s kyslíkom súčasťou vody a je takmer vo všetkých organických spojeniach.

Až o niekoľko stotisíc rokov neskôr, po vzniku prvých galaxií, vysokoenergetické žiarenie opäť preniklo do vesmíru a opäť ionizovalo plynný vodík. Stále však nie je presne jasné, aký typ kozmického telesa bol zodpovedný za túto reionizáciu.

„Pátranie po ťažkých prvkoch v ranom vesmíre nám poskytuje nielen dôležité informácie o vtedajšej aktivite tvorby hviezd,“ hovorí Akio Inoue z Osackej univerzity v Japonsku, „ale aj o vzniku galaxií a príčine reionizácie.“ 

Podľa Inoueho a jeho kolegov pozorované kyslíkové žiarenie ukazuje, že v galaxii už vznikli početné hviezdy, ktoré boli podstatne hmotnejšie ako naše Slnko.

Čím väčšia je hmotnosť, tým rýchlejšie sa hviezdy vyvíjajú - len tak môžu už v takej ranej kozmickej epoche uvoľniť kyslík do svojho okolia.