Prekvapenie je pravdepodobné: Rusko-ukrajinský konflikt sa skončí nečakaným spôsobom!

Hoci sa na ukrajinskom fronte stále ešte strieľa a sa absurdne a zbytočne pod vplyvom Západu prelieva slovanská krv a ničia sa miliardové materiálne hodnoty, tak pri súčasnom vývoji situácie sa dlhodobá ruská vojenská operácia na Ukrajine veľmi pravdepodobne môže skončiť úplne neočakávaným a či dokonca pre Západ úplne nečakaným spôsobom. Príde k ukrajinsko-ruskej mierovej dohode, a to fakticky dokonca bez účasti Západu.

Vyzerá to tak, že o vojne na Ukrajine sa rozhodne v Kyjeve a Moskve a už nie na fronte. Pritom sa veľa bude točiť okolo Zelenského, kedysi hrdinu a teraz čoraz viac tragickej postavy, ktorá riskuje, že niekoľko nasledujúcich mesiacov ako prezident neprežije.

Dôvodom je, že Zelenskyj sleduje úplne šialený cieľ poraziť Rusko ďalšou veľkou ofenzívou v tomto roku. K tomu chce násilne naverbovať 500-tisíc Ukrajincov. Niečo také ale vybudí obrovský odpor voči nemu, ktorý je už teraz na Ukrajine veľký.

Taká veľká ofenzíva by sa však musela začať najneskôr už v júni. Kyjev na to nemá ale ani zbrane ani dostaok vojakov a samozrejme ani čas pripraviť túto ofenzívu aspoň ako tak dobre. Takáto ofenzíva by bola kolektívnou samovraždou a bez absolútne dokonalej prípravy rýchlo ukončená.

Proti tomu bude masívny odpor. Po tom, čo státisíce ľudí zomreli, boli zmrzačení a boli a sú hlboko psychicky zranení, môžeme predpokladať, že dnes už len málokto na Ukrajine chce zomrieť v tejto nezmyselnej vojne.

Teraz Zelenskyj odvolal aj svojho vrchného veliteľa Zalužneho, čím vyvolal krízu dôvery v armádu – armádu, ktorá už zaplatila obrovskú daň v krvi v poslednej neúspešnej veľkej ofenzíve a má stále menej vojakov a munície. V podstate sa už len neúspešne bráni a ustupuje.

V ukrajinskej armáde už vznikol odpor a náznaky rozpadu. To ešte viac podkopáva Zelenského politickú autoritu.

Zelenskyj už nemôže bodovať tým, že ho na Západe vítajú ako hrdinu a že do krajiny prináša obrovskú finančnú a vojenskú podporu. Z dvoch ciest do Washingtonu sa vrátil s prázdnymi rukami. Jeho vojnové plány už NATO plne nepodporuje. Dodávky zbraní a munície NATO úplne upadli a dve tretiny eurofondov uvoľnených po dlhom čase sú pôžičky, ktoré treba splatiť.

Najmä USA už opustili ukrajinské dejisko vojny a po rozhovore Tuckera Carlsona s Putinom sa odpor Republikánov voči ďalším dodávkam zbraní v americkom Kongrese ešte zvýšil.

Ukrajinci si už uvedomili, že vyhlásenie „Budeme vás podporovať, kým to bude potrebné“, nebolo nikdy myslené vážne, že zvyšok Ukrajiny sa nikdy nestane členom NATO a že von der Leyen prísľub urýchlene dostať Ukrajinu do NATO a EÚ bolo prázdnym sľubom.

Ukrajincom musí byť jasné aj to, že prezident Biden je na konci svojich proukrajinských možností a že pre USA je dnes vojna v Gaze a konflikt na Blízkom východe oveľa dôležitejší ako osud Ukrajiny. Ukrajinci tiež vedia, že je čoraz pravdepodobnejšie, že prezidentom USA bude Trump a ten bude hľadať kompromis s Ruskom.

Ukrajinci si preto spomenú na ukrajinsko-ruské mierové rokovania, keď len mesiac po začatí ruskej operácie boli dohodnuté mierové podmienky mimoriadne priaznivé pre Ukrajinu (písal som o tom už dávno). Preto je zrejmé, že post-Zelenského vláda by sa mohla pokúsiť opäť rokovať s Ruskom. Ak sa tak stane, všetko sa môže udiať veľmi rýchlo.

Je veľmi pravdepodobné, že diskusie však už prebiehajú v tajnosti.

Aj keď Západ nechce hovoriť s Putinom, tak medzi ruskou a ukrajinskou armádou sú pravidelné kontakty – inak by boli početné výmeny zajatcov a prekvapivo nízky počet civilných úmrtí nemysliteľné.

Dá sa očakávať, že Putin zareaguje veľkodušne na ukrajinskú ochotu hovoriť. Nebude chcieť ponížiť Ukrajinu možno ani žiadať výmenu vlády. Nenapadne Kyjev a určite sa nepokúsi dobyť celú Ukrajinu.

Jeho prvoradým cieľom bude zabrániť Ukrajine vstúpiť do NATO, zabezpečiť, aby bol ruský prístup k Čiernemu moru zaručený, a zabezpečiť, aby ruský vplyv na Ukrajine zostal silný. Na to potrebuje spoluprácu veľkej časti ukrajinského obyvateľstva. Putin preto bude musieť urobiť aj isté ústupky.

Jedno je však už jasné. Nech sa potom stane čokoľvek, Západ a USA by nehrali žiadnu rolu. Rozširovanie NATO na východ by sa zastavilo a Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko, ako aj Čierne more by sa vrátili späť do ruskej zóny vplyvu. Stiahnutie sa USA z týchto oblastí, ako aj z mnohých iných oblastí sveta, by začalo novú éru – éru Globálneho Juhu.