Prekvapenie: Čierne diery obsahujú všetky informácie o histórii celého kozmu

Čierne diery sú pre nás najzáhadnejšími objektami v kozme. Dlho sa však aj vo vedeckých kruhoch o ich existencii pochybovalo. Medzičasom sa ale už naplno etablovali medzi ostatnými objektami v kozme.

Veda už odhalila aj niečo z ich vlastností, ale ani zďaleka ich ešte dobre nepoznáme. Astrofyzici z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics nedávno urobili fascinujúci objav.

Zistili, že čierne diery absorbujú informácie nekonečne mnohých hviezd a tak je v nich zachytená história celého univerza.

Vychádzahjú z toho, že tzv. fotónový prstenec obklopujúci čierne diery pozostáva z „nekonečného“ množstva štruktúr, v ktorých sú obsiahnuté všetky informácie z histórie kozmu.

Existenciu fotónového prstenca obklopujúceho horizont udalostí čiernej diery postuloval Einstein už pred takmer sto rokmi.

Zároveň tvrdil aj to, že prstenec v sebe akumuluje informácie o všetkom svetle z celého kozmu.

Existencia takéhoto prstenca bola dokázaná až v roku 2019, keď sa astronómom podarilo  špeciálnou technikou urobiť senzačnú fotografiu čiernej diery aj s prstencom predpovedaným Einsteinom.

Čierne diery majú takú silnú gravitáciu, že ak raz niečo, či hmota alebo svetlo, prejde ich horizontom udalostí, tak už viac neexistuje cesta návratu, aj keby to niečo sa pohybovalo rýchlosťou svetla.

Tesne nad horizontom udalostí čiernej diery je však každé svetlo tak „ohnuté“ (zakrivené), že jeho fotóny sú donútene gravitáciou čiernej diery k tomu, aby sa trvale a navždy pohybovali po kruhovej dráhe okolo nej.

Súčasne sa uvoľňuje žiarenie z hmoty, ktorú čierna diera neustále cez svoj horizont udalostí do seba vťahuje. Pritom sa na tmavom tieni okolo čiernej diery vytvorí svetelný kruh, v ktorom sa nachádza zmienený fotónový prstenec.

Ten pozostáva z „nekonečného“ množstva extrémne tenučkých svetelných kruhov, ktorých svetlo má rôzny vek.

A čím dlhšie už fotóny toho-ktorého sveteleného kruhu obiehajú čiernu dieru (to definuje aj rozdiely v ich veku), tým bližšie k horizontu udalostí  leží ten-ktorý svetelný kruh.

Na záver ešte vysvetlím úplne jednoduchou formou, čo je horizont udalostí:

Podľa všeobecnej teórie relativity je to myslená hranica v časopriestore, za ktorou odohrávajúce sa udalosti a procesy  nemôžu byť nikdy vnímané hypotetickým vonkajším pozorovateľom.

Gravitácia čiernej diery totiž nedovolí únik žiadnej informácie za túto hranicu.

Prstenec na fotke z minulého roka ale nie je dosť jasný. Jeden tím vedcov z  Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics, špecialistov na techniku fotografovania veľmi vzdialených kozmických objektov už však našiel spôsob, ako bude možné v budúcnosti robiť podobné snimky s dostatočnou ostrosťou kontrastu.

Potom bude možné z nich sa viac dozvedieť o histórii nášho kozmu.