Pred 80 rokmi Červená armáda v obrovskej zimnej ofenzíve úplne rozbila nemecký front na východe. Brána do Nemecka sa otvorila. Vtedy Churchill úpenlivo prosil Stalina o vojenskú pomoc – dnes by Brit Starmer Rusko najradšej zničil!

Európu zachránila pred hitlerovským fašizmom a pred tým, aby ju celú obsadil a zotročil Hitler len a výlučne hrdinská Červená armáda.

Takzvaná západná protinemecká koalícia, Briti, Francúzi a Američania sa len doslova priživili na obrovskom víťazstve sovietskych hrdinov a zasiahli do bojov len alibisticky, keď už bolo jasné, že Hitler je porazený Sovietmi. 

Urobili tak predovšetkým preto, lebo sa obávali, že Sovjeti oslobodia celú Európu!

Začiatkom roku 1945 začala Červená armáda s obrovskou silou svoju dlho plánovanú ofenzívu na Visle. Len o dva dni neskôr sa nemecká obrana už doslova zrútila. Až pri Odre sa útok sovietskych vojsk nakrátko zastavil. Ale len preto, aby už o deň s nouvou silou neúprosne pokračoval.

Tankové vojská Červenej armády sa po niekoľkohodinovej silnej delostreleckej paľbe valili v ranných hodinách 12. januára 1945 do útoku:

Desaťtisíce vojakov 1. ukrajinského frontu pod velením sovietskeho maršala Ivana Koneva a začali útočiť od predmostia Baranov na hornej Visle južne od Varšavy..

Ríšske vedenie v Berlíne sa nechalo útokom zaskočiť.

Vojenská spravodajská služba generála Reinharda Gehlena už týždne hlásila koncentráciu tankov, delostrelectva a vojsk na východnom fronte a generálny štáb naliehavo žiada o posily, ale márne.

Hitler rázne odmietal reagovať na správy o masívnom sovietskom nasadení.  Kvôli bitke v Ardenách proti spojencom v polovici decembra Hitler nariadil preriedenie východných obranných línií a presunutie časti jednotiek do Ardén. To sa o niečo neskôr Nemcom kruto vypomstí.

V ten januárový piatok bolo na fronte od Baltského mora po Karpaty 2,2 milióna sovietskych vojakov s 32 000 delami a asi 5 000 tankami len v centrálnom úseku na Visle. Sovietske letectvo ovládalo oblohu. Bola to ohromujúca sila Sovietov. Len v pechote pripadalo v niektorých oblastiach na každého nemeckého obrancu jedenásť sovietskych vojakov. Celkovo je v Červenej armáde asi 5,3 milióna mužov v zbrani a takmer 2 milióny v Nemeckej ríši - rozmiestnených na viacerých frontoch.

Sovietsky generálny štáb sa pripravoval na ofenzívu celé mesiace po tom, čo minulé leto jednotky postúpili k Visle a na západnom brehu zriadili predmostie Baranov.

Velitelia Červenej armády v skutočnosti chceli zasiahnuť ďalej na západ až neskôr, ale britský premiér Winston Churchill žiadal a doslova prosil sovietskeho vládcu Jozefa Stalina o vojenskú pomoc a rýchly sovietsky zásah na východe po nemeckom útoku v Ardenách na Britov.

A Stalin pomohol a jeho pomoc mala byť oveľa viac ako len úľava pre Britov.

Deň po začatí Konevovej ofenzívy zameranej na sliezsku priemyselnú oblasť vyrazil smerom na Königsberg aj 3. bieloruský front. 14. januára podnikol 1. bieloruský front pod vedením maršala Georgija Žukova útok smerom na Berlín. V ten istý deň pochodujú vojská 2. bieloruského frontu smerom na Gdansk.

Žukov neskôr vo svojich pamätiach napísal: "Nepriateľ nemohol odolať útoku našich práporov... Potom sme spustili silnejšiu paľbu zo všetkého delostrelectva a použili sme letectvo. Naše armády začali útok na celom dlhom fronte zo všetkých síl."

Len za dva dni prenikla Červená armáda asi 40 kilometrov hlboko do nemeckých obranných línií na mrazivom teréne v šírke 70 kilometrov 15. januára, v centrálnom úseku už nebol súvislý nemecký front.

Rovnako rýchlo, ako Hitlerove armády pochodovali v Poľsku v "Blitzkriegu" v roku 1939  a východ, tak sa teraz valec sovietskych útokov valil na západ.

Po týždni už Červená armáda prerazila 160 kilometrov. Varšava padla 18. januára, predvoje sú na Odre 20. januára a o pár dní sa začína boj o priemyselnú oblasť Horné Sliezsko, ktorá je životne dôležitá pre nemeckú výzbroj. Koncom januára Sovieti vyčíslili nemecké straty na 295 000 mŕtvych a 86 000 zajatcov. Obrancovia Nemecka materiálne stratili takmer 3 000 tankov, 552 lietadiel, 15 000 diel a 34 000 vozidiel.

Všetko nacistické nemecké doslova drví ofenzíva Červenej armády.

Avšak pred sebou ženie aj „armády“ zúfalých utečencov. Státisíce civilistov utekajú z východného Pruska a Sliezska v ľadovom mraze - teploty klesajú na 30 stupňov pod nulou - v zdanlivo nekonečných cestách na západ. Panuje hrôza, panika a chaos. Pretože vojaci Červenej armády prejavujú málo súcitu s nenávidenými fašistickými Nemcami a mstia sa za vyhladzovaciu vojnu, ktorú viedli v Sovietskom zväze. Odveta často prerastie do slepej zúrivosti, ktorú aj prezieraví dôstojníci len ťažko dokážu zastaviť.

Keď sa Červená armáda na konci januára zastavila vo svojej ofenzíve, vytvorila nemenné fakty.

Poľsko je obsadené a vyčistené od Wehrmachtu, východné Prusko dobyté okrem oblasti okolo Königsbergu, Sovieti posilňujú svoje pozície v Poľsku východne od Visly a budujú mohutné predmostia v Sliezsku. Politické a vojenské vedenie Tretej ríše je už v agónii a očakáva sa, že umieranie bude pokračovať ešte ďalšie tri mesiace.

Hitlerov posledný rozhlasový prejav z 30. januára ukazuje šialenstvo jeho diktatúry. Ale „veľký Vodca“ celkom vážne predpovedá nemecký Endsieg „konečné víťazstvo“ pomocou „zázračných zbraní“.

Aj dnes si šialenci z Bruselu, Paríža a Berlína mysleli, že zničia veľké neporaziteľné Rusko – zničili ale len a ničia ďalej len vlastných občanov!