Pred 454 rokmi sa narodil Galilei. Nie je ale pravdou, že pápež Urban bol od počiatku jeho nepriateľ!

Legendárneho a geniálneho Galilea Galilea možno označiť za prvého exaktného prírodovedca v histórii ľudstva. Je to jeho veľká zásluha, že sa prírodné vedy už pomerne skoro, a to už v končiacom stredoveku, stali váženou a uznávanou disciplínou. Svetlo sveta uzrel v talianskej Pise 15. februára 1564.

Jeho genialitu možno porovnať s genialitou Leonarda da Vinciho i Alberta Einsteina. Bol podobne ako Leonardo univerzálnym učencom. Bol nielen astronóm, astrofyzik a kozmológ, ale aj matematik, filozof, inžinier, prírodný bádateľ a početné jeho objavy sú považované za revolučné, najmä v oblasti  mechaniky, astronómie a kozmológie.

Galilei bol prvý skutočný prírodovedec

Až do čias jeho éry boli prírodné vedy len súčasťou filozoficko-teologického systému ideí. Tento systém mal za sebou veľmi dlhú históriu. Bol založený na Aristotelových predstavách o kozme. Keďže myšlienky antických gréckych filozofov a ich teórie o svete a o jeho mieste v kozme katolícka cirkev odmietala ako kacírske pohanské konštrukcie, trvalo to celé stáročia, kým sa v západnej kultúre ujali a presadili. Zmierenie viery a rozmu - tak možno nazvať ich postupné presadenie sa v Európe - incioval však už v 13. storočí učený dominikánsky mních Tomáš Akvinský.

Až do čias Galileiho bola Zem považovaná za guľu v strede nebeských sfér, ktoré ju obklopovali. Na nich boli pripevnené božským stvoriteľom hviezdy, Slnko a Mesiac, ktoré ju obiehali. To bolo ľahko zrozumiteľné pre každého, lebo tak to vyzeralo na oblohe pre oko každého pozorovateľa. Zem bola pevná, obrovská a nehybná a hviezdy maličké a Slnko a Mesiac len o čosi väčšie a krúžili okolo nej. To bol svetonázor slávneho gréckeho astronóma Ptolemaja a platil 15 storočí.

Cirkev chcela antického Ptolemaja, nie moderného Galileiho

V súvislosti s Galileom a jeho odsúdením cirkvou vzniklo v  priebehu času viacero predsudkov a omylov. Jedným z nich je názor, že cirkev bola nepriateľsky nastavená voči vede, špeciálne  voči prírodným vedám. To sa však nedá povedať.

Faktom je ale to, že cirkev bola  prísnym strážcom ptolemajovského svetonázoru, ktorý presne vyhovoval učeniu cirkvi o stvorení sveta. Galileove objavy a astronomické tvrdenia boli v rozpore s týmto učením cirkvi a preto sa aj dostal do sporu s ňou.

Aby sme pochopili úlohu vedy v epoche talianskej renesancie, musíme analyzovať vtedajšiu taliansku spoločnosť diferencovane. Mocenskému aparátu cirkevného kléra išlo predovšetkým o to, aby udržal status quo, ktorý začal ovplyvňovať a destabilizovať silnejúci neskorý feudalizmus, ktorý čoraz viac diktoval spoločenské pravidlá. 

Pápež Urban VII. spočiatku Galilea podporoval

Urban sa veľmi intenzívne zaujímal o jeho učenie. Bol veľmi učeným a na každé nové poznanie zvedavým mužom a Galileove výpovede a tvrdenia o kozme ho fascinovali a osobne sa mu veľmi pozdávali. Dokonca ho sám vyzval, aby publikoval svoje úvahy o Koperníkovom heliocentrickom systéme.

Urban ale podľahol tlaku a vydieraniu

Potom ho ale odporcovia astronóma z vysokých cirkevných kruhov - menovite vplyný kardinál Belarmin – postupne presvedčili, že ho treba stiahnuť z obehu a donútiť, aby svoje kacírske tvrdenia odvolal. Hoci s ťažkým srdcom a proti svojmu osobnému názoru o Galileovi a pod veľkým tlakom, bol Urban VII. napokon donútený nechať Galileiho padnúť.

V roku 1633 ho Urban VII. odsúdil na doživotné domáce väzenie, v ktorom strávil deväť rokov až do svojej smrti. Galileo nebol tak veľmi obeťou konzervatívneho učenia cirkvi, ako vnútorných bojov v lone cirkvi.