Pred 450 rokmi sa v Pise narodil Galileo Galilei

Galilea možno označiť za prvého exaktného prírodovedca. Cez neho sa prírodné vedy stali váženou a uznávanou disciplínou. 

Až do čias jeho éry boli prírodné vedy len súčasťou filozoficko-teologického systému ideí. Tento systém mal za sebou veľmi dlhú históriu. Bol založený na Aristotelových predstavách o kozme. Keďže myšlienky antických gréckych filozofov a ich teórie o svete a o jeho mieste v kozme katolícka cirkev odmietala ako kacírske pohanské konštrukcie, trvalo to celé stáročia, kým sa v západnej kultúre ujali a presadili. Zmierenie viery a rozmu - tak možno nazvať ich postupné presadenie sa v Európe - incioval v 13. storočí učený dominikánsky mních Tomáš Akvinský.

Až do čias Galileiho bola Zem považovaná za guľu v strede nebeských sfér, ktoré ju obklopovali. Na nich boli pripevnené božským stvoriteľom hviezdy, Slnko a Mesiac, ktoré ju obiehali. To bolo ľahko zrozumiteľné pre každého, lebo tak to vyzeralo na oblohe pre oko každého pozorovateľa. Zem bola pevná, obrovská a nehybná a hviezdy maličké a Slnko a Mesiac len o čosi väčšie a krúžili okolo nej. To bol svetonázor gréckeho astronóma Ptolemaja a platil 15 storočí.

V súvislosti s Galileom a jeho odsúdením cirkvou vzniklo v  priebehu času viacero predsudkov a omylov. Jedným z nich je názor, že cirkev bola nepriateľsky nastavená voči vede, špeciálne  voči prírodným vedám. To sa však nedá povedať. Faktom je ale to, že cirkev bola  prísnym strážcom ptolemajovského svetonázoru, ktorý presne vyhovoval učeniu cirkvi o stvorení sveta. Galileove objavy a astronomické tvrdenia boli v rozpore s týmto učením cirkvi a preto sa dostal do sporu s ňou.

Aby sme pochopili úlohu vedy v epoche talianskej renesancie, musíme analyzovať vtedajšiu taliansku spoločnosť diferencovane. Mocenskému aparátu cirkevného kléra išlo predovšetkým o to, aby udržal status quo, ktorý začal ovplyvňovať a destabilizovať silnejúci neskorý feudalizmus, ktorý čoraz viac diktoval spoločenské pravidlá. 

Pápež Urban VII. spočiatku Galilea podporoval a zaujímal sa o jeho učenie. Dokonca ho  vyzval ho, aby publikoval svoje úvahy o Koperníkovom heliocentrickom systéme. Potom ho ale odporcovia astronóma - menovite kardinál Belarmin - presvedčili, že ho treba stiahnuť z obehu a donútiť, aby svoje kacírske tvrdenia odvolal. V roku 1633 ho Urban VII. odsúdil na doživotné domáce väzenie, v ktorom strávil deväť rokov až do svojej smrti. Galileo nebol tak veľmi obeťou konzervatívneho učenia cirkvi, ako vnútornych bojov v lone cirkvi.