Pred 300 rokmi zomrel jeden z najvýznamnejších objaviteľov, skvelý prírodovedec Antoni van Leeuwenhoek

Senzačný objav tohto skromného Holanďana, ktorý sa sa dožil v dobrom zdraví na svoju dobu veľmi vysokého veku až 91 rokov, patrí k najvýznamnejším objavom v oblasti prírodných vied a medicíny.

Narodil sa v remeselníckej rodine v meste Delft. Vyučil sa za účtovníka a potom odišiel do Amsterdamu, kde pracoval do roku 1654 ako účtovník.

Zaujímala ho však veľmi už dávnejšie optika, a tak sa vrátil do svojho rodného mesta a tam sa intenzívne začal venovať jej teoretickému i praktickému štúdiu.

Už od detstva mal aj veľmi šikovné ruky a mimoriadne dobrý zrak a hoci nebol vyučený brúsič šošoviek, tak ďaleko v  tom predčil svojich vyučených kolegov a už zakrátko  sa stal vyhľadávaným odborníkom na šošovky. Jeho veľkou záľubou bolo skúmanie miniatúrnych objektov a preto ho zaujímali mikroskopy, ktoré boli v tom čase už objavené.

Leeuwenhoek ale mal vlastné mikroskopy, ktoré si sám vyrobil – údajne vlastnil až okolo 250. Vyznačovali sa oveľa lepšími parametrami ako mali profesionálne vyrobené. Šošovky, ktoré zhotovoval špeciálnym spôsobom zväčšovali omnoho viac ako to bolo v prípade tradičných mikroskopov. Jeho šošovky zväčšovali až tristonásobne – čo bolo obdivuhodné na tú dobu.

Bol nadšeným pozorovateľom a obdivovateľom takých oblastí prírody, ktoré iní vôbec nevnímali. Pod svojimi mikroskopmi skúmal listy stromov, kamienky, lupienky kvetov, rôzny hmyz, kvapky z kaluží, psie spermie, kúsky ľudskej pokožky, ľudskú i zvieraciu krv a pod.

O všetkom si robil podrobné zápisky a aj precízne nákresy ku každému mikroskopickému skúmaniu.

Neobyčajné na jeho mikroskope bolo, že používal jednoduchý mikroskop pozostávajúci z jedinej šošovky, no napriek tomu bol podstatne precíznejší, ako boli v tom čase moderné mikroskopy, zložené aspoň z dvoch šošoviek.

Možno povedať, že v tom čase mohol človek prenikať už nielen do makroskopického, ale aj do mikroskopického kozmu. Rozdiel bol ale v tom, že kým o svetoch vzdialených mali ľudia už  oddávna nejaké predstavy, tak o svete mikroskopickom veľmi dlho ani len netušili.

Až v roku 1665 vo svojej excelentnej knihe Micrographia Robert Hooke po prvý raz vecne a odborne poukázal na široké možnosti použitia nového vynálezu – mikroskopu.

Približne v tom čase začali svoju vedeckú činnosť v mikroskopii aj vedci Jan Swammerdam a Marcello Malpighi, a o niečo neskôr potom aj  van Leeuwenhoek.

V roku 1680  dosiahla vysoká odborná kvalifikovanosť a veľká popularita van Leeuwenhoeka vo vedeckých učených kruhoch taký stupeň uznania, že bol prijatý za riadneho člena slávnej londýnskej Royal Society, a to napriek svojmu jednoduchému pôvodu, bez vyššieho vzdelania a bez znalosti cudzej reči.

Len o niečo neskôr mu prejavila svoju priazeň aj parížska Akadémia Vied, v tom čase najuznávanejšia vedecká inštitúcia na svete. Bol na nej prijatý ako jej dopisujúci člen. A keďže ovládal  len svoj vlastný jazyk – holandštinu – tak museli byť jeho listy prekladané.

V priebehu len niekoľkých rokov urobil van Leeuwenhoek doslova priam senzačné a pre ľudstvo veľmi dôležité objavy. V roku 1677 objavil spermatozómy a červené krvinky v ľudskej i zvieracej krvi.

Podaril sa mu aj neobyčajne senzačný objav – objavil bezpohlavné rozmnožovanie listových vší.  Bola to priam neskutočná biologická a medicínska senzácia tej doby.

Aj z toho dôvodu nesúhlasil ako vedec s teóriou spontánneho vzniku života nízkych foriem. Tento svboj názor aj podložil veľkým počtom dôkazov zo svojich mikroskopických výskumov a pozorovaní.

Jeho najväčší objav sa mu podarilo urobiť už v roku 1674, keď po prvý raz v histórii medicíny boli objavené a pozorované baktérie a patogénne mikróby, čo bol jeden z najsenzačnejších vedeckých objavov všetkých čias – vďaka geniálnemu van Leeuwenhoekovi.

V jednej jedinej kvapôčke vody sa mu ukázal úplne nový a neobyčajný svet, v ktorom sa odohrávala neobyčajná dynamika života, akú si dovtedy nikto ani vo svojej fantázii nevedel ani len predstaviť.

Na základe tohto svojho skvelého objavu van Leeuwenhoek potom opísal podrobne a nakreslil početné druhy baktérií a škodlivých mikroorganizmov pochádzajúcich z najrôznejších miest – potokov, kaluží, čriev, ústnych dutín a podobne.....

Tento muž - táto skvelá vedecká osobnosť – pripravil a zároveň  aj zúrodnil pôdu, na ktorej potom postupne mohla vyrásť moderná lekárska veda a medicína.