Pred 2 rokmi zomrel veľký a posledný revolucionár. Obdivoval Krista, ale Západ o ňom len luhal!

Čas revolucionárov sa navždy pominul. Žijeme v epoche terorizmu, neookolonializmu, globálneho kapitalizmu a manipulovateľného ľudstva. Kto pochybuje o tom, že tento muž bol idealista, ktorý chcel zmeniť svet, ten nevie nič o skutočných pohnútkach, ktoré z neho urobili symbolicky povedané „večného“ revolucionára.

Veľký Fidel Castro z Kuby je už dva roky mŕtvy – skonal 25. novembra 2016. Dvadsiate storočie poznalo viacero veľkých  revolucionárov – Fidel Castro bol z nich najväčší, najvytrvalejší a najdlhodobejší. Dlhých 47 rokov bol Castro prvým mužom Kuby a v tom čase dokázal vzdorovať deviatim prezidentom USA, z ktorých každý ho chcel dostať na kolená a takmer všetci ho chceli poslať predčasne na druhý svet, a tak sa opäť zmocniť Kuby a dostať ju pod svoju kontrolu. Fidel Castro prežil okolo 500 atentátov a pokusov o atentáty.

Narodil sa v roku 1926 na východe Kuby a už ako desaťročný vnímal veľmi rozhorčene sociálnu nespravodlivosť, ktorá vládla na Kube, ako aj veľkú biedu chudobných.

Ako mladý právnik sa Castro pripojil k povstalcom, ktorý chceli zvrhnúť brutálneho diktátora Batistu, vazala USA. Ich puč sa však nevydaril a stroskotal po neúspešnom prepadnutí Moncada-kasární v roku 1953. Bol odsúdený na dlhoročné väznenie. Už po roku sa mu podaril útek a odišiel do mexického exilu. V roku 1956 sa s osemdesiatimi bojovníkmi vrátil na Kubu a začal v kubánskych vrchoch partizánsky boj proti nenávidenému diktátorovi Batistovi.

Po troch rokoch, po viacerých víťaznych bojoch s oddielmi armády Batistu, dosiahol konečné víťazstvo a v januári 1959 vtiahol na čele svojich bojovníkov, ako oslavovaný osloboditeľ a hrdina ľudu, do Havany.

Už čoskoro uskutočnil poľnohospodársku reformu a rozdelil pôdu bohatých farmárov chudobným sedliakom a zoštátnil podniky a firmy, ktoré z veľkej časti patrili bohatým Američanom, ktorí ich od Batistu dostali takmer zadarmo. Preto sa stal úhlavným nepriateľom USA a všetkých bohatých amerických kolaborantov z Kuby, ktorí pred ním ušli do USA.

Batista premenil Havanu na svetové centrum obchodu s drogami a zbraňami a prostitúcia neprekvitala nikde vo svete tak výnosne, ako tam. Na Kubu lietali každý týždeň státisícky občanov USA a vydávali tam milióny dolárov na drogy, prostitútky a v herniach. To všetko bolo v rukách americkej mafie a Batistu a jeho rodiny. Kuba upadala a jej národ nepredstaviteľne chudobnel.  To všetko rozbil a zničil kubánskym a americkým mocipánom Fidel Castro, a to bol dôvod ich nikdy nekončiacej nenávisti voči  osloboditeľovi kubánskeho ľudu – Castrovi.

Biely Dom na Kubu uvalil hospodárske embargo.

Pomoc prišla z Moskvy, ktorá Kubu finančne podporovala. USA Castra démonizovali a rozširovali o ňom všade lži. Vysoké americké kruhy ho nenávideli viac ako mor, lebo nielenže im vytrhol z pazúrov Kubu, ale svojou ideológiou rozbíjal a oslaboval ich vplyv aj v južnej Amerike, kde sa na neho orientovali ďalší vplyvní revolucionári ako Hugo Chavez a Evo Morales a ďalší.

V oblasti školstva a zdravotníctva urobil to, čo USA ako najbohatšia krajina na svete, dodnes pre svojich občanov neurobila. Na Kube bola lekárska starostlivosť zadarmo a tiež aj štúdium nestálo ani jediný halier.

Ak dnes niekto tvrdí, že Castro potláčal akúkoľvek opozíciu, tak mu odpoviem, že takzvaná kubánska opozícia, to boli sprostituovaní odporcovia Castra, platení USA a bohatými kubánskymi utečencami z Floridy, ktorí chceli prevrat na Kube, podobne ako to urobil Porošenko a jeho banda v Kyjeve.

Pre mojich juhoamerických spolupracovníkov bol Castro veľkým idealistom a humanistom, ktorý po celý život bojoval proti dravčiemu bezohľadnému kapitalizmu, ktorý nepozná nič iné len maximalizáciu ziskov za každú cenu a ničí a vykorisťuje ľudské i prírodné zdroje, a to non plus ultra.

A ešte niečo - tí, ktorí len negatívne píšu o Castrovi, ho nikdy naozaj nespoznali a nikdy jeho blízkosť nezažili, preto nemajú právo ho posudzovať. Ich slová sú len klamstvami a blenom nenávisti!!!

A pre tých, ktorí ho vyhlasovali za antikrista a prenasledovateľa veriacich, toľko, že Fidel brojil len proti skorumpovanej cirkevnej hierarchii, ktorá slúžila v latinskej Amerike len záujmom bohatých, ktorí brutálne vykorisťovali najúbohejších a brali im všetky práva. Zástancov chudobných z radov cirkvi, ako bol napr. bohatými v roku 1980 zavraždený arcibiskup Roméro, si nesmierne vážil. Roméra, ktorý bol prominentým zástancom tzv. oslobodzovacej teológie, vysoko vyzdvihoval a dával ho za príklad kňazom v latinskoamerickej cirkvi.  

Castro vyhlásil ešte v decembri 1961 počas jednej svojej reči:

„Vždy som bol obdivovateľom Ježiša Krista, lebo on bol prvým komunistom – rozmnožil chlieb a ryby, aby nakŕmil hladných, a to isté chcem robiť aj ja.“