Pred 150 rokmi vzniklo Nemecko po porážke francúzskej armády Pruskom

V roku 1870 prišlo k veľkému politickému konfliktu medzi Francúzskom a Pruskom – Nemecko v tom čase ešte neexistovalo, len jednotlivé nemecké štáty a kráľovstvá. Po víťazstve Pruska v roku 1866 nad Rakúskom anektoval Berlín severné nemecké štáty a pod vedením Pruska tak vznikol Severonemecký Spolok. Boli v ňom všetky nemecké štáty na sever od rieky Main. Prvá mocnosť na európskom kontinente – Francúzsko – sa tak odrazu cítila vážne ohrozená mocnejúcim a zväčšujúcim sa Pruskom.

Kancelár Severonemeckého Spolku, ktorý mal charakter spolkového štátu, Otto von Bismarck si bol istý, že skôr alebo neskôr príde k vojenskej zrážke s Francúzskom. Bismarckovým  veľkým snom bolo už dávno zjednotenie všetkých nemeckých štátov do veľkého a mocného nemeckého štátu a vo Francúzsku videl poslednú a veľkú prekážku na ceste k jeho vytvoreniu.

Bismarck bol neobyčajne ľstivý a prefíkaný diplomat a nechcel urobiť nič, čo by vo zvyšku Európy vyvolalo dojem, že v konflikte s Francúzskom bolo agresorom Prusko. Preto čakal len na vhodnú príležitosť, aby mohol uskutočniť svoj plán a bol si istý, že táto príde.

Nemusel dlho čakať. V roku 1870 ohlásil katolícky princ Leopold von Hohenzollern-Sigmaringen svoj nárok na uvoľnený španielsky trón. Keď sa francúzsky veľvyslanec v Španielsku dozvedel 2. júla 1870, že Španieli chcú Leopolda korunovať za svojho kráľa, tak sa Paríž začal vyhrážať vojnou.

Leopold sa preto 12. júla zriekol ponúkanej španielskej koruny. To ale Francúzom nestačilo a ich vláda hľadala ďalšiu konfrontáciu s Pruskom a vyzvala pruského kráľa Wilhelma I, ktorý bol hlavou rodu Hohenzollernovcov, aby sa za kandidatúru Leopolda verejne Parižu ospravedlnil.

Za tým účelom prišiel francúzsky veľvyslanec Benedetti do mesta Bad Ems, kde sa nachádzal na krátkom pobyte Wilhelm. V mene svojej vlády žiadal nielen ospravedlnenie, ale aj vyhlásenie kráľa, že v budúcnosti nepripustí nijakú podobnú kandidatúru.

To pruský kráľ zdvorilo odmietol a poveril svojho kancelára Bismarcka, aby o všetkom informoval  nemeckú, španielsku a francúzsku tlač. Bismarck to urobil, ale zámerne svoje oznámenie tlači formuloval tak, že vyznelo nediplomaticky a bolo ostro namierená voči Francúzsku.

Cisár Napoleon III. to považoval za osobnú urážku a pobúrené Francúzsko vypovedalo nerozumne a úplne nezmyselne Berlínu - len dva dni po návrate Benedettiho z Bad Emsu – už 19. júla 1870 vojnu. Ľstivý Bismarck dosiahol to, čo chcel – agresor nebolo Prusko, ale Francúzsko.

V Prusku a ostatných nemeckých štátoch sa prebudil obrovský celonemecký patriotizmus a na veľké a nečakané prekvapenie Francúzov sa pripojili aj juhonemecké štáty, ktoré predtým odmietali Prusko, na stranu Severonemeckého Spolku pod vedením Pruska.

Francúzi sa veľmi precenili – spojené nemecké armády mali okolo 450 000 mužov – francúzska armáda disponovala silou asi 350 000 mužov. Bojovalo sa pri niekoľkých mestách. Rozhodujúca bitka, ktorá dopadla pre Francúzov katastrofálne, sa odohrala 2. septembra pri Sedane. Do nemeckého zajatia padol dokonca aj sám Napoleon III. Vojna ale ešte pretrvávala – Nemci obľahli Paríž a ten napokon pod ťažkou delostreleckou paľbou kapituloval.

18. januára 1871 bola v paláci Versailles proklamovaná Nemecká cisárska ríša.

Vo vojne padlo viac ako 180 000 mužov a viac ako 200 000 francúzskych vojakov sa ocitlo v nemeckom zajatí.

Bismarck sa stal najoslavovanejším mužom nového a zároveň najmocnejšieho štátu Európy - Nemecka.

A všetci Nemci ho začali volať len – der eiserne Bismarck – železný Bismarck.

Ešte 27 rokov mohol žiť v štáte, ktorý založil. Zomrel vo veku 83 rokov v roku 1898.