Prečo sa Zem pohybuje po eliptickej dráhe okolo Slnka a nie po kruhovej dráhe?

Od antiky až po stredovek boli astronómovia presvedčení, že všetky planéty sa pohybujú len po kruhových dráhach a to aj včítane Slnka. Celé stáročia totiž v astronómii platil geocentrický svetonázor. Podľa neho všetky planéty a aj Slnko obiehali po kruhových dráhach nehybnú Zem.

Bol to až Johannes Kepler (1571–1630), ktorý urobil svoj najdôležitejší a prevratný objav. Objavil a dokázal, že planéty sa pohybujú po eliptických dráhach. Svoj objav prezentoval roku 1609 v knihe  "Astronomia nova".

Prvý Keplerov zákon hovorí, že planéty sa pohybujú po eliptickej dráhe okolo Slnka, pričom Slnko je v jednom jej ohnisku.

Ako však vzniká odchýlka od kruhovej dráhy, ktorá samozrejme predstavuje špeciálny prípad eliptickej dráhy?

Pre exaktnú kruhovú obežnú dráhu musia byť veľmi mnohé parametre planéty precízne naplnené a je mimoriadne nepravdepodobné, že by to bolo skutočne dosiahnuté na protoplanetárnom disku v turbulentných prvých rokoch slnečnej sústavy.

To znamená, že pozorované odchýlky od kruhovej dráhy sú väčšinou len malé. A samozrejme, nemožno sa pozerať na obežné dráhy planét nezávisle od seba:

Všetky planéty sa navzájom totiž ovplyvňujú, takže aj pri prípadných počiatočných presných kruhových dráhach (čo je samozrejme absolútne vylúčené) by čoskoro došlo k malým odchýlkam a nevyhnutne by z nich museli vzniknúť eliptické dráhy.