Prečo sa veľryby neutopia počas spánku, veď sú cicavce?

Predpokladám, že viete všetci, že veľryby nie sú ryby, aj keď ich nazývame „veľké ryby“. Preto samozrejme ani nedýchajú cez žiabre. Z toho dôvodu sa musia pravidelne vynárať nad hladinu a zakaždým sa dobre nadýchať. V tejto súvislosti sa okamžite musí objaviť otázka, ako získajú potrebný kyslík na dýchanie, keď sa nachádzajú vo fáze spánku?

Keď prichádzajú na hladinu, tak najprv naplno vydýchnu z pľúc opotrebovaný vzduch, zbavený kyslíka. Pritom vyrážajú fontány vody, vysoké desať až pätnásť metrov. Následne sa poriadne nadýchajú a zmiznú v hĺbkach oceánu. Vzduch im vydrží na 20 až 30 minút a potom sa opäť vynoria k nadýchaniu sa. Problémom sa ale zdá byť čas spánku v hĺbke oceánu.

Medzi naším spánkom a spánkom týchto najväčších morských cicavcov je veľký a zásadný rozdiel. My v spánku dýchame takpovediac automaticky, bez vedomej kontroly, teda nevedome. U veľrýb je to inakšie.  Tie musia každý nádych robiť kontrolovane, vedome, a to aj počas spánku. Okrem toho aj v spánku musia sledovať, čo sa deje v ich okolí, či ich neohrozuje nepriateľ, prípadne, či sa nemusia vyhnúť nebezpečným prekážkam, ako napríklad stroskotaným lodiam.

Tieto cicavce vyriešili svoju dilemu vynikajúcim „zlepšovákom“.  „Vynašli“ geniálny mechanizmus vo svojom mozgu. Vieme, že mozog má dve hemisféry. Keď spíme, tak to znamená, že obe naše hemisféry spia a my sme v úplnom „bezvedomí“. U veľrýb spí vždy len jedna hemisféra, druhá je vedome aktívna. Kým jedna spí, tak druhá bdie a po dvoch hodinách si to vymenia. V praxi je to tak, že každé dve hodiny bdiaca hemisféra prebudí odpočívajúcu a sama na dve hodiny zaspí. Pritom je vždy otvorené len jedno oko – a síce to, ktoré je na strane bdejúcej hemisféry – a pozoruje okolie, čo sa v ňom deje.

Dávnu záhadu, ako veľryby spia a súčasne aj bdejú, riešili početní vedci dlhé desaťročia. Napokon to boli Rusi, ktorí ju vyriešili v roku 1987, keď robili pokusy s delfínmi a veľrybami.