Prečo sa EÚ občania nemôžu dozvedieť, aká je skutočná situácia v Lýbii - 2. časť

O čo tu ide? Predsa len o „bežnú maličkosť“: Veľká časť ozbrojených síl Lýbie je pod kontrolou istého Khalifa Haftara. Za Gaddafiho bol vodcom armády, ktorá viedla v roku 1980 vojnu  proti republike Čad. V Čade bol zajatý a uväznený. Gaddafi však popieral, že by bol vyslal vojakov do Čadu (konal Haftar na vlastnú päsť, prípadne z poverenia USA?).  Haftar sa od tej chvíle stal zarytým odporcom Gaddafiho, korému dovtedy oddane slúžil. Napokon ho CIA vyslobodila z väzenia v Čade  v čase, keď dostala čadskú vládu pod svoju kontrolu. Haftar išiel následne do USA, kde bol od CIA vyškolený a vycvičený k tomu, aby pomohol v Lýbii zvrhnúť, respektíve zabiť Gaddafiho a vyvolať politický prevrat. V roku 2011 ho Washington poslal do Lýbie, aby viedol vojnu proti tým silám v krajine, ktoré sa nechceli podrobiť USA a ich diktátu. Haftar ale vôbec nemá bezvýhradnú podporu takzvanej opozície. To sú viaceré zoskupenia a veľkokmene, ktoré síce neobľubovali Gaddafiho, ale neboli ani priaznivcami USA.

Po skončení Gaddafiho vlády pozostávala úloha Haftara v Lýbii v bezohľadnom presadzovaní záujmov USA. Washington sa ale veľmi prepočítal, keď si myslel, že po zvrhnutí Gaddafiho a po jeho démonizovaní, mu bude celý lýbijský národ vďačne a oddane ležať pri nohách. Odpor voči USA v Lýbii čoraz viac silnie a v krajine pretrváva dramatická, neistá a veľmi neprehľadná situácia a neustále prichádza k bojovým zrážkam odporcov Washingtonu s ozbrojenými silami Haftara.

Ovládnutie Lýbie je pre USA veľmi dôležité najmä z geopolitického hladiska. Po tom, ako v Egypte Američania dosadili s americkými zbraňmi a americkou pšenicou nového diktátora, ktorý ako bývalý generál ovláda egyptskú armádu (ktorej USA ročne dáva 2 miliardy dolárov), tak tým rozbili v krajine na roky aj akúkoľvek opozíciu.

O niečo podobné sa usiluje CIA teraz aj v Lýbii, aby tak Washington mohol upevniť svoju mocenskú pozíciu v severnej Afrike, čo mu potom umožní – taká je jeho predstava – zabrániť rastúcemu vplyvu Číny v Afrike. A EÚ sa tomu všetkému len bezmocne prizerá a naďalej prijíma tisícky úbohých utečencov  z chaosu a vojen Afriky, ktorých má z veľkej časti na svedomí politika Bieleho Domu. Ten samozrejme ani len nenapadne, aby sa aspoň finančne podielal na obrovských výdavkoch, ktoré sú pre EÚ s tým spojené. Američania to cynicky pokladajú za vec, o ktorú sa má starať výlučne EÚ. „Požiar“, ktorý zapríčinili, majú „hasiť“ Európania.

Môj komentár:

Ostáva mi len dodať, že potom ako Kuba odolala celé roky všetkým pokusom USA ju ekonomicky zničiť, a tak Castra politicky oslabiť, že ho ľud Kuby sám prinúti ukončiť jeho socialistickú vládu, sa Kuba stala relatívne stabilnou krajinou.

Koniec