Prečo nemecké, ale aj iné EÚ médiá neinformujú o veľkom spore Poľska a Ukrajiny! Varšava je na „vine“, že Kuleba už nie je minister Ukrajiny!

24.09.2024 19:18

Poľsko žiada od Kyjeva oficiálne ospravedlnenie za masaker na Volyni, ale keďže Ukrajina by potom musela uznať, že masových vrahov, ktorí kolaborovali s nacistami vo vojne uctieva ako národných hrdinov, je to pre Kyjev nanjvýš nepríjemná žiadosť a vyhýbavo ju ignoruje. Je to chúlostivá vec aj pre nemecké médiá.

 

Poľsko má momentálne navrch nad Ukrajinou a Kyjev to jednoznačne cíti. Poľská vláda okrem sporu o dovoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov do EÚ pripisuje osobitnú dôležitosť tomu, aby sa Kyjev ospravedlnil za volyňskú masakru, pri ktorej zahynulo na Volyni v r. 1943 až do 100 000 Poliakov.

 

Boli brutálne vyvraždení ukrajinskými fašistickými nacionalistami. Objasnenie masakru na Volyni, a v konečnom dôsledku dokonalé ospravedlnenie Ukrajiny Poľsku, je jednou z podmienok vstupu Ukrajiny do EÚ. To chcú všetky politické strany Poľska.

 

O tomto spore v nemeckých médiách nepočuť. To nie je prekvapujúce, keďže nemecké médiá vehementne popierajú, že súčasná Ukrajina je de facto nacistický štát, namiesto toho tvrdia, že Kyjev bojuje (s nemeckou podporou) za demokraciu a ľudské práva.

 

Samozrejme, v  zmysle tohto obrazu o Ukrajine nemôžu priznať, že ukrajinskí nacionalisti vraždili v druhej svetovej vojne tak brutálne, že z toho boli v šoku aj zarytí nemeckí esesáci.

A tiež nechcú priznať, že Kyjev sa za to nemieni ospravedlňovať obetiam a ich potomkom, veď predsa páchateľov uctieva ako národných ukrajinských hrdinov.

 

Na dnešnej Ukrajine sú vojnoví zločinci, ktorí počas 2. svetovej vojny spáchali masové vraždy s SS, uctievaní ako národní hrdinovia.

 

V roku 2020 napríklad ukrajinský parlament zaradil 115. narodeniny Ulasa Samčuka do kalendára čestných dní v roku ako jedno z úctyhodných výročí v roku. Samčuk bol šéfredaktorom nacistických a antisemitských novín Volyňa a účastníkom vyvraždenia 25 000 ukrajinských Židov v Rivnom. Jeho „diela“ sú teraz oficiálnou súčasťou učebných osnov na ukrajinských školách.

 

K ďalším národným hrdinom dnešnej Ukrajiny, ktorých míľnikové narodeniny oslávil ukrajinský parlament v roku 2020, patril Andrej Melnyk, organizátor a účastník masových vrážd Židov v Kyjeve, Žitomire a Vinnici, vrátane údolia Babyn Jar. Alebo Vasilij Levkovyč, organizátor a účastník masovej vraždy 5000 Židov v Dubne a v Rivnom. Alebo Vladimír Kubijovyč, jeden z iniciátorov založenia divízie SS „Galicia“. A tak ďalej a tak ďalej.

 

Nemecké médiá o tom mlčia, no táto minulosť, za ktorú sa Kyjev nechce ospravedlniť, stojí medzi Poľskom a Ukrajinou ako nepreklenuteľný vysoký múr.

 

Ukrajinský, teraz už exminister zahraničných vecí Kuleba vystúpil koncom augusta počas návštevy Poľska s „pozoruhodnými“ historicko-politickými vyhláseniami. Na panelovej diskusii s poľským ministrom zahraničia Sikorskim komunikoval médiám oficiálne stanovisko Kyjeva, ako sa vysporiadať s pripomenutím si volyňského masakru.

 

Kuleba počas diskusie pripomenul, ako sa Poliaci správali k Ukrajincom počas operácie Visla, počas ktorej bolo po druhej svetovej vojne v rámci nového vymedzenia hraníc vo východnej Európe násilne deportovaných okolo 150-tisíc Ukrajincov z Poľska na Ukrajinu.

 

Kuleba sa pritom ale dopustil zásadného omylu, pretože povedal:

 

„Faktom je, že všetci títo Ukrajinci boli násilne vyhnaní z ukrajinských území.“

Skutočnosť, že Kuleba označil teraz poľské územia ako „ukrajinské územia“, vyvolala v Poľsku búrku rozhorčenia a bola jedným z dôvodov (pravdepodobne hlavným)  jeho odvolania o niekoľko dní neskôr, pretože v Poľsku, ktoré bolo pre Ukrajinu v otázke jej vstupu do EÚ, dôležité, by bol Kuleba hlavným partnerom v prístupových rozhovoroch. Pre poľskú stranu sa však po svojom „prešľape“ stal absolútne toxický.

 

Kuleba bol odvolaný z funkcie ukrajinského ministra zahraničia 5. septembra, no tým sa spor medzi Varšavou a Kyjevom neskončil.

 

Poľský minister zahraničných vecí Sikorski bol v Kyjeve od 13. do 15. septembra a počas návštevy sa búrlivo pohádal so Zelenskym.

 

V spore išlo o to, že Zelenskyj obvinil Varšavu, že nepodporuje snahy Kyjeva o vstup do EÚ, že Varšava podľa Zelenského neposkytuje Ukrajine dostatočnú vojenskú pomoc a ďalším sporným bodom bola aj záležitosť  okolo obetí volyňského masakru.

 

O tom všetkom sa na Západe z „dobrých“ dôvodov mlčí. Občania EÚ majú aj naďalej dôverovať „demokratickej“ Ukrajine, ktorá bojuje proti „diktátorovi“ v Rusku.