Prečo je slnko na oblohe niekedy vysoko, inokedy zas nízko – čo vôbec nie je samozrejmé, ako si mnohí myslia

21.02.2024 23:23

To je znakom a charakteristikou ročných období, ale vôbec to nie je vysvetlením. Na to je potrebné poznať niečo zo základov astrofyziky:

 

Ročné obdobia na Zemi sú spôsobené sklonom zemskej osi k ekliptike (23,5 stupňov) – to je myslená rovina „položená“ na elipsu, po ktorej sa pohybuje Zem.

V dôsledku toho sa slnko na oblohe nad nami niekedy „pohybuje“ vysoko, ako pri letnom slnovrate, a niekedy nízko, ako pri zimnom slnovrate.

 

Ale to, ako nás slnko ohrieva závisí od toho, v akej polohe je Zem (v ktorom bode svojej obežnej dráhy sa nachádza) vo vzťahu k Slnku.

 

Na skutočnosti, že Zem sa niekedy približuje k Slnku na svojej eliptickej dráhe a niekedy sa od neho vzďaľuje, takmer nezáleží: 

Zem dosiahne najvzdialenejší bod od Slnka (afélium eliptickej dráhy) začiatkom júla - pre Nemecko! Slnko je vtedy asi 152 miliónov kilometrov ďaleko od Zeme a jeho svetlu trvá osem minút a 27 sekúnd, kým sa k nám dostane.

 

Začiatkom januára k nám však slnečné svetlo dorazí o 17 sekúnd skôr, pretože sme k Slnku bližšie o päť miliónov kilometrov.

Ale v tomto takzvanom perihéliu, v bode našej obežnej dráhy najbližšie k Slnku vo vzdialenosti len 147 miliónov kilometrov, je v Nemecku zima.

 

Takže zásadne platí:

 

Ročné obdobia nie sú spôsobené meniacou sa vzdialenosťou Zeme od Slnka, ale sklonom zemskej osi k ekliptike – a sú tým výraznejšie, čím ďalej sme od rovníka.

 

V nemeckej zime (ale aj v českej a slovenskej zime) je severná pologuľa Zeme odvrátená od slnka. Jeho zdanlivá dráha po oblohe je taká plochá, že aj napoludnie vystúpi len 18,5 stupňa nad obzor. Najnižší bod Slnka, ktorý dosiahne 21. alebo 22. decembra, je zimný slnovrat.

 

Slnko je v zimnom bode 23,5 stupňa (presne: 23°27') južne od nebeského rovníka - hovorí sa, že má deklináciu -23,5 stupňa.

 

V tom čase máme u nás slnečné svetlo len 8,5 hodiny - najkratší deň v roku.

Nízka poloha slnka a krátke dni k nám prinášajú chladnú zimu.

Na južnej pologuli je vtedy leto a slnko je tam v najvyššom bode  na oblohe v roku.