Prázdne slová neobohacujú náš život

Prázdne slová, ktoré si ľudia dnešnej doby takmer neustále pri takzvanej vzájomnej komunikácii vymieňajú, sú svedectvom ich vnútornej prázdnoty a straty pozitívnej emocionality. V podstate si vymieňajú prázdne, nudné a streotypné vety len z istej rozpačitosti, aby aspoň nejakým spôsobom zakryli prázdnotu a bezobsahovosť svojej povrchnej komunikácie.

Po skončení takých bezduchých rozhovorov však cítia, že čas, ktorí tak strávili, lepšie povedané, ktorí tak nezmyselne stratili a premrhali, bol len časom mŕtvym a nič im nepriniesol. Nemajú obohacujúci a povznášajúci pocit, že sa s niekym navzájom o niečo podelili a si vzájomne darovali.

Prázdne slová človeka ubíjajú, sťahujú ho dole a zvyšujú v ňom pocit neužitočnosti a vnútornej mdloby. Napriek tomu sa naša doba doslova utápa v povrchnostiach a emocionálnej deformácii a v našej civilizácii je čoraz menej múdrych slov, ktoré rozvíjajú náš intelekt, pozdvihujú nášho ducha a zušľachťujú našu dušu. Pokúsme sa to zmeniť aspoň každý sám pre seba a budeme pociťovať menej stereotypu a nudy a začneme sa vyhýbať nezmyselným, ducha otupujúcim zábavám a pochopíme, že konzumizmus je len otroctvo, ktoré nám berie slobodu.

Dokážeme to však len vtedy, ak budeme nášho ducha rozvíjať a napĺňať slovami múdrosti a poznania a ponúkať mu neustále nové horizonty pre rozlety, ktoré sú pre neho oveľa viac potrebné ako peniaze a bohatstvo.