Pravidelná intelektuálna práca mozgu zvyšuje šance na dlhý a zdravý život

Po celý život som pripomínal a zdôrazňoval v rozhovoroch, prednáškach i v mojich publikáciách, aké je dôležité pravidelne a systematicky namáhať svoj mozog - študovať a zaujímať sa o veľa rôznych kategórií poznania, a robiť to v každom veku.

Človeka to zušľachťuje, predlžuje to jeho život a v neposlednom rade aj upevňuje zdravie - a je ideálne, ak to človek kombinuje aj s pravidelným športovaním. A ak k tomu aj nefajčí a neholduje alkoholu, tak výhliadky na vysoký vek sú ešte väčšie.

Mal som už pred mnohými rokmi možnosť spoznať istú neobyčajne inteligentnú ženu z Berlína. Mala v tom čase 95 rokov, ale pôsobila o dobrých 20 rokov mladšie. Keď mi povedala, že sa pred pol rokom začala učiť ruštinu,  tak zbadala môj údiv nad tým. Potom mi ale povedala niečo, čo mi navždy utkvelo v pamäti:

„Viem, že už asi nikdy nepôjdem do Ruska, ale milujem Dostojevského, Puškina, Gogola a ďalších skvelých ruských lierátov. Ich diela som čítala len v nemeckých prekladoch a rozhodla som sa, že si ich musím prečítať v ich reči.“

Nepovedal som jej samozrejme, že som presvedčený, že to nemá zmysel, lebo už má pred sebou len veľmi málo času.

O poldruha roka som dostal od nej krátky list, kde mi nadšene oznamovala, že práve začala čítať Gogolov román Mŕtve duše a že je pre ňu obrovskou radosťou, že už prečítala niekoľko strán v ruštine a že len ľutuje, že sa ruštinu nenaučila už dávno, lebo že je prekrásna a pre ňu krajšia ako germánske i románske jazyky.

Bol som z jej riadkov dojatý k slzám a z jej intelektuálneho výkonu v takom vysokom veku som bol úplne očarený. Vzal som do ruky telefón a mali sme dlhý krásny rozhovor.

Ako? No samozrejme v ruštine. A nemohol som sa ubrániť dojmu, že bola v nej o niečo lepšia ako ja.

Pred krátkym časom publikoval jeden škótsky výskumný ústav v Glasgove výsledky svojej dlhoročnej štúdie.

Jej výsledok: 

Ľudia s nadpriemernou hodnotou IQ majú podstatne lepšie výhliadky, že dosiahnu 85. rok svojho života bez náznakov demencie a v dobrom zdraví, ako ľudia s priemernou a podpriemernou hodnotou IQ. A platí aj to, že títo ľudia majú aj oveľa vyššiu šancu, že tento vek vôbec dosiahnu.

Výskum sa robil so 70 000 ľuďmi, ktorí boli narodení v roku 1930. Vo veku 12 rokov bol s nimi robený inteligenčný test a následne po dobu 85 rokov (ak tak dlho žili) až do roku 2015 bol pravidelne kontrolovaný ich zdravotný a duševný stav.

U tých z nich, ktorí mali nadpriemerný IQ, bolo oveľa nižšie riziko ochorieť na choroby dýchacích ciest a na srdcové choroby, prípadne na ne zomrieť. Takisto to bolo v prípade ochorenia na chorobu Alzheimer.