Pravda je iná, ako tvrdí Západ! Ten rátal s tým, že teroristi zahynú pri útoku! V každom prípade ale že budú zabití najneskôr potom, ak ich Rusi chytia. Tí mu ale takú službu neurobili!

To, že neboli zabití teroristi, ktorí spáchali útok v „Crocus City Hall“ pri Moskve, je veľkým  problémom Západu. Ich útek a ich vyjadrenia sú pre Západ veľmi nebezpečné. Už pár hodín po útoku na „Crocus City Hall“ vláda USA oznámila, že Ukrajina s tým nemá nič spoločné a že útok vykonala skupina IS. Západné médiá vytrvalo opakujú túto verziu a o inom nepripúšťajú diskutovať.

A USA dúfali, že títo teroristi budú takí „láskaví“, že sa pri zatýkaní nechajú zastreliť. Mŕtvi teroristi sú výhodní, lebo už neprezradia, kto ich najal.

Po „vyriešení“ pôvodu atentátu v rekordnom čase a označení Islamského štátu ako organizátora sa Západ musí pokúsiť odvrátiť verejnú mienku od očakávaných odhalení z Moskvy.

Je takmer isté, že za útokom stojí Ukrajina, a to znamená, že sa na ňom pravdepodobne podieľajú aj britské a americké tajné služby.

Teroristov zajali pri meste Brjansk, neďaleko ukrajinských hraníc. Západné médiá však zdôrazňujú, že  bieloruská hranica je veľmi blízko a že teroristi nechceli utiecť na Ukrajinu, ako tvrdilo Rusko, ale do Bieloruska. Pohľad na mapu ukazuje, že je to nezmysel.

To je samo o sebe lož:

Diaľnica M1 vedie z Moskvy cez Smolensk do Bieloruska. Od Moskvy k bieloruským hraniciam je to asi 460 kilometrov.

Teroristov však zatkli pri Brjansku, ktorý je na diaľnici M3, ktorá vedie z Moskvy cez Brjansk na Ukrajinu. A jazda z Moskvy do Brjanska s cieľom odbočiť odtiaľ smerom na Bielorusko je dosť nezmyselná, veď prečo by mali utekajúci teroristi jazdiť najskôr 400 kilometrov z Moskvy do Brjanska, potom tam odbočiť a ísť ešte 200 kilometrov k bieloruským hraniciam?

Teroristov navyše zatkli až na mieste, ktoré je ďaleko po výjazde smerom na Bielorusko.

Teroristi by boli príliš nebezpeční, keby boli nažive, pretože aj keby ich nechytili v Rusku, ich identita by bola rýchlo známa po celom svete. Keďže teroristi boli žoldnieri, naverbovaní online za peniaze, a pretože neboli obzvlášť vzdelaní, predstavovali by nebezpečenstvo pre tých, ktorí za tým stoja.

Navyše by to v očiach medzinárodného spoločenstva vyzeralo dosť nepriaznivo, keby Ukrajina, či dokonca Západ im poskytli azyl pred trestným stíhaním v Rusku.

Dá sa teda predpokladať, že Ukrajina mužov očakávala a vpustila by ich cez hranice, no už by im zrejme potom nezostávalo dlho žiť, pretože pre tých, ktorí stáli za teroristickým útokom, neboli ničím iným ako nebezpečnými svedkami.

Ako je známe, Lukašenko a Putin sú blízki spojenci, a preto bolo všetkým jasné, že Bielorusko po teroristickom útoku v Moskve zavrie svoje hranice.

Bielorusko bolo preto od začiatku vylúčené ako úniková cesta. Lukašenko preto novinárom povedal:

"Nemohli ísť do Bieloruska. Tí, čo sú za nimi dobre vedeli, že nie je možné pre nich ísť do Bieloruska.“

Lukašenko ale nepovedal nič o tom, že teroristi boli pôvodne na ceste do Bieloruska a potom sa vrátili späť, ako lživo uvádza Der Spiegel.

Okrem toho je tu aj otázka, kam by chceli utiecť cez Bielorusko? Poľsko a pobaltské štáty predsa opevnili svoje hranice s Bieloruskom a hranica je dobre strážená aj na bieloruskej strane, a len ťažko by bolo možné dostať sa z Bieloruska do EÚ nepozorovane.

To vyvoláva ďalšiu otázku o tvrdení (o klamstve) západných médií, že teroristi sa pokúsili ísť do Bieloruska. Prečo by sa odtiaľ mali snažiť utiecť do EÚ, ak Západ s teroristickým útokom nemá nič spoločné? Túto otázku si však západné médiá nekladú.

Z toho všetkého vyplýva, že úniková cesta teroristov mala viesť na Ukrajinu. Kto teraz namieta, že aj tamojšia hranica je kvôli vojne dobre strážená, tomu treba pripomenúť, že ukrajinským teroristickým jednotkám sa opakovane darí prenikať cez skutočne zelenú hranicu na ruské územie.

Terorista Šamsidin Fariduni vo výsluchu povedal, že bol vo februári v Turecku a 4. marca odtiaľ odletel do Ruska. V Turecku bol desať dní. V Istanbule sa stretol s „islamským kazateľom“. Je tiež známe, že teroristi boli v kontakte s „asistentom“ tohto kazateľa. Podľa Fariduniho tento anonym zorganizoval a sponzoroval teroristický útok.

Fariduni po príchode do Ruska navštívil 7. marca Crocus, aby preskúmal miesto plánovaného zločinu a dokonca sa nechal odfotiť. To naznačuje, že k útoku malo dôjsť krátko potom.

Je to mimoriadna náhoda (alebo dôsledok informácií?), že Americké veľvyslanectvo v Moskve vydalo v ten istý deň, 7. marca, výstrahu pred terorizmom? Pričom uviedlo, že teroristický útok na veľký dav, napríklad na koncerte, sa v Rusku očakáva do 48 hodín.

Ďalším nadchádzajúcim koncertom v Crocus City Hall bol koncert ruského speváka Šamana, ktorý sa stal populárnym pre svoje vlastenecké piesne počas ruskej vojenskej operácie. Jeho koncert, ktorý  podporuje a spieva piesne o ruských akciách na Ukrajine a proti Západu, by bol ideálnym cieľom pre ukrajinských (a západných) organizátorov. A malo sa to odohrať 9. marca, do 48 hodín, o ktorých hovorila americká ambasáda.

Jeho koncert 9. marca sa však zaobišiel bez incidentov a v nasledujúcich dňoch sa tam konali ďalšie udalosti. Teroristi boli zrejme z nejakého dôvodu prinútení zmeniť svoje plány.

Konečným výberom bol koncert kapely Piknik 22. marca. Hoci Piknik nie je taký populárny ako Šaman, aj táto skupina je známa svojim vlasteneckým postojom a získava finančné prostriedky pre potreby ruských ozbrojených síl na Ukrajine.

Veľkým problémom Západu a jeho médií je teraz to, že čakajú na priznania zatknutých a ďalšie výsledky vyšetrovania. Ich cieľom bude „dôveryhodne“ zdiskreditovať tieto informácie a ich spravodajstvo sa preto zameriava na „mučenie“ teroristov, ktorí tak budú donútení obviniť „nevinnú“ Ukrajinu. Pritom, keď teroristi urobili svoje prvé dôležité vyhlásenia pred policajnými kamerami krátko po zatknutí, tak boli stále do značnej miery telesne nepoznačení.

Mučenie je samozrejme potrebné odmietnuť, ale Západ je predsa posledný, kto môže Rusom vyčítať mučenie zajatcov. Stačí spomenúť len strašnú mučiareň na Guantáname, ktorá existuje dodnes a kde USA držali roky aj úplne nevinných, stačilo, že ich bez dôkazov označili za teroristov. A zvyšok Západu – politici a médiá nič proti tomu neurobili!

Mimochodom, na ruských sociálnych sieťach sa búrlivo diskutuje o zlom zaobchádzaní, ktoré teroristi zrejme utrpeli. Drvivá väčšina Rusov verí, že títo teroristi si nič iné nezaslúžia. Takmer nikto ich neľutuje. Vo výnimočnej emotívnej situácii, v akej sa Rusko v noci teroristického útoku nachádzalo, niektorí policajti mohli stratiť nervy a mohli zajatých teroristov  telesne atakovať, ale vzhľadom na náladu, ktorá v Rusku po útoku vládla, to bolo bohužiaľ „pochopiteľné“.

Zábery teroristov na súde boli určite zámerne zobrazené, aby odradili všetkých napodobňovateľov. Mohli byť predsa predvedení pred súd za zatvorenými dverami. Skutočnosť, že sa tak nestalo a teroristi boli predvedení verejnosti, má určite odstrašujúci účinok, pretože pokusy o nábor tadžických a kirgizských gastarbeiterov za teroristov v Rusku pokračujú.

Samozrejme, západné médiá budú obviňovať Rusko z používania „mučenia“ na vynútenie priznania podozrivých. Západné médiá však zabúdajú poukázať na to, že teroristi na Západe nie sú zatýkaní jemne. Treba pripomenúť, že islamistickí teroristi, ktorí podnikali útoky v Európe od roku 2015, boli takmer všetci zastrelení počas zajatia. Teroristi zadržaní v Rusku však stále žijú.

Preto sú médiá a politici na Západe také nervózne a spracúvajú svojich čitateľov, aby neverili vyhláseniam zatknutých, pretože Západu sa pravdepodobne nebude páčiť, čo hovoria.