Pozor! Rusi už idú – Pozor – Rusi už prídu!

Áno, Rusi už idú! A naozaj Rusi už prichádzajú na Západ, a síce na fronte s Ukrajinou, pretože ukrajinská armáda stále viac ustupuje. Ak Ukrajina padne, tak politický Západ tvrdí, že prídu Rusi a zaútočia na ostatné krajiny NATO.

Do zvyšku sveta mimo politického Západu ale prichádzajú Rusi ako politickí alebo ekonomickí partneri, ako investori alebo ako sprostredkovatelia konfliktov.

Takže  veta: „Rusi už idú“ obsahuje rôzne významy. Celé generácie Nemcov boli vydesené z výkriku: „Rusi idú – Rusi už prichádzajú!“

Tento výkrik hrôzy sa však ozval až vtedy, keď boli nemeckí útočníci vyhnaní z ruského územia po tom, čo spustošili krajinu až po Moskvu a zabili milióny jej ľudí. Keby bol Nemec zostal doma, neprišiel by ani Rus do Nemecka. Je nepochopiteľné, že to Nemec nikdy nechcel a nemohol vidieť. Pravdepodobne bol a je príliš zaslepený zmäteným svetonázorom, ktorý sa do jeho „raňajkovej kaše“ primiešaval celé generácie.

V súčasnosti sú Rusi stále na východe Ukrajiny. Ale na rozdiel od všetkých predpovedí takzvaných expertov už neustupujú, ale pomaly sa pohybujú smerom k Dnepru. Odolali protiofenzíve, ktorá mala Ukrajincom priniesť strategickú zmenu. Obrovské dodávky zbraní Západu im tiež veľmi nepomohli.

To isté sa stalo aj so sankciami - ktoré mali podľa západných predstaviteliek feministickej politiky ako Baerbock a von der Leyen zruinovať ruskú ekonomiku – lebo tie viac uškodili EÚ ako Rusku. Na akých faktoch sa zakladali ich tvrdenia vedia len tieto dve podpriemerné političky, ktoré o.i. tvrdili: „Sankcie týždeň čo týždeň čoraz viac ničia ruskú ekonomiku“ a: „Národný bankrot Ruska je len otázkou času“.

Slepá viera vo vlastnú propagandu a západnú nadradenosť sa zdá byť bezhraničná. Ale opäť raz ruská húževnatosť a rozvážnosť porazili nemeckú aroganciu a nadradenosť. Zdá sa, že nemeckí lídri sa nepoučia a teraz sa opäť odrazu obávajú, že by sa Rusi mohli nebezpečne priblížiť.

Po takmer dvoch rokoch vojny nenastal strategický obrat. Patová situácia na fronte, ako o nej tvrdi Západ, sa čoraz viac ukazuje ako jeho zúfalé lipnutie na poslednej zostávajúcej nádeji, že tak dokáže zastrieť nepríjemné fakty pred občanmni.

Je však realitou, že to, čo sa javilo ako patová situácia, bola vytrvalá príprava Ruska na zvýšenie vojenského tlaku.

A tak západní tvorcovia verejnej mienky už čoraz častejšie hovoria svojmu publiku, že ukrajinský front sa čoraz viac rúca pre nedostatok munície a vojakov. Zelenského podpora medzi jeho ľuďmi klesá a jednota ukrajinských lídrov sa rúca tiež. O Zelenského chybách sa čoraz otvorenejšie píše v západných médiách a špekuluje sa o jeho náhrade. Vládni predstavitelia na politickom Západe sa zároveň naďalej pokúšajú získať peniaze na podporu Ukrajiny.

Ale tam sa odpor už veľmi zvyšuje, čím drahšie a beznádejnejšie je ukrajinské dobrodružstvo USA.

Už sa množia špekulácie, či si Putin už nevybral ďalšie obete z radov NATO. Koho si vyberie, keď Ukrajina už nebude schopná brániť „slobodu“ Západu? Kto by tam potom mal byť a ochotný zomrieť za slobodu politického Západu?

Našťastie si lídri NATO uvedomujú realitu natoľko, že sa radšej neponáhľajú na pomoc Ukrajine s vlastnými jednotkami. Za týchto okolností sa zdá, že mienkotvorcom, ktorí predtým prisahali svojim národom na Západe víťazstvo Ukrajiny a pád Ruska, už ich ľudia neveria.

Čoraz častejšie sa hrajú myšlienkové hry o tom, kto by mohol byť ďalší na Putinovom „jedálničku“. Pretože na Západe si nevedia predstaviť, že víťazné Rusko by mu nebolo potom podobné a že by potom nechcelo nemilosrdne využiť nad horami mŕtvol iných národov svoje víťazstvo.

Predsa politický Západ nepozná inú cestu, ako vnútiť svoju vôľu, ak je to potrebné aj brutálnou silou tým, ktorí sú príliš svojvoľní na to, aby sa podriadili, a príliš slabí na to, aby sa bránili. USA to svetu už predviedli viackrát.

Tvorcovia verejnej mienky v západných médiách a politike, sa teraz obávajú, že Rusko urobí presne to, čo oni sami zamýšľali s Ruskom: Rozkúskovanie a podrobenie.

Tak ako chcel politický Západ dekolonizovať obrovské impérium, aby „utláčaným“ priniesol západnú myšlienku slobody, tak teraz sa obáva, že Rusko by mohlo kopírovať tento západný prístup a postupne ovládnuť jednotlivé časti oslabenej EÚ.

Skutočnosť, že Putin a Rusko opakovane hovorili niečo iné, Západ jednoducho „prepočul“. Zrejme si Západ myslí, že slovám Rusov nemožno dôverovať, keďže dobre vie o porušovaní vlastných slov, keď mu ide o jeho prospech.

Ale ani Rusi, ani Číňania nie sú takí pomýlení ako politický Západ. Rusi a Číňania z vlastnej skúsenosti vedia, že vojenské podmanenie si cudzích národov je z dlhodobého hľadiska málokedy úspešné.

Rusi to dokázali ako Sovietsky zväz vo Veľkej vlasteneckej vojne tým, že za obrovských obetí odrazili nemeckých útočníkov a nakoniec ich dokonca zničujúco porazili.

Podobne je to v prípade Číňanov. Sami boli vždy obeťami, ale prostredníctvom svojho odhodlaného protikoloniálneho boja sa naučili, že aj zdanlivo zdrvujúcu cudziu nadvládu možno prekonať jednotným bojom ľudu pod rozumným vedením. Na základe tejto skúsenosti Čína, práve tak ako aj Rusko, opakovane zdôrazňuje, že sa nechce snažiť o vládu nad inými národmi.

Avšak aj ruské, aj čínske vyhlásenia  sú lídrami na politickom Západe ignorované. Sú príliš zaujatí svojimi vlastnými predstavami o tom, ako by mal svet vyzerať. Nechcú akceptovať realitu a zdá sa, že nie sú schopní analyzovať vývoj. Príliš ich ovláda presvedčenie, že ostatné národy a mocnosti sveta sa musia podriadiť ich predstavám.

Väčšina z týchto pohľadov je nielen nesprávna, ale dokonca škodí ich vlastným záujmom. Okrem zbrojárskeho priemyslu sú všetky ostatné ekonomické odvetvia na Západe znevýhodnené vojnou na Ukrajine a sankciami proti Rusku. Hoci predaje a ceny akcií výrobcov zbraní rastú, export zvyšku ekonomiky do Ruska sa napr. pre nemeckú ekonomiku znížil na polovicu a lepšie to nevyzerá ani s ekonomikou zvyšku EÚ. Rast cien energií navyše dramaticky zhoršil konkurencieschopnosť najmä nemeckého priemyslu.

Okrem túžby oslabiť Rusko nie je v tejto ukrajinskej vojne žiadny zjavný cieľ, z ktorého by mohol profitovať politický Západ. Práve naopak: stále viac štátov sa odvracia od neho  a spája sa v nových organizáciách ako BRICS+ a podobné multipolárne. Nakoľko realistické sú úvahy a pokusy obmedziť Čínu? Aký úžitok mala priniesť vojna proti terorizmu? Výsledky sú zničujúce: Státisíce mŕtvych, zrútené štáty, hory dlhov a obrovská strata moci USA na Blízkom východe.

A teraz prichádza ďalší nesprávny úsudok. Rusi vraj chcú expandovať za Ukrajinu na územie NATO. Samozrejme, nikto nevie, čo prinesie budúcnosť. Ale všetky ruské vyhlásenia a stanovené vojnové oznamujú niečo iné.

A aby nebolo dosť nezmyselných tvrdení USA o Rusku, tak dnes slabomyselný Joe Biden pridal ďalšie. Tu je, ako ho oznámil nemecký mainstream:

„Rusko cez noc spustilo svoj najväčší nálet na Ukrajinu od začiatku tejto vojny. V tejto vojne je v stávke oveľa viac ako len Ukrajina. Ovplyvňuje celú alianciu NATO, bezpečnosť Európy a budúcnosť transatlantických vzťahov."

Ale vzhľadom na skúsenosti z druhej svetovej vojny, vzhľadom na postup NATO k ruským hraniciam v rozpore s predchádzajúcimi záväzkami, vzhľadom na plány Ukrajiny v rámci NATO,  sú ruské vojnové ciele demilitarizácie Ukrajiny a presadenie jej neutrality pochopiteľné.

Teraz je politický Západ v úplnej panike, že podceňovaní a zosmiešňovaní Rusi sú zjavne takí silní, že dokážu odolať koncentrovanej západnej vojenskej sile. Rusi sa pripravovali na konvenčnú konfrontáciu so Západom, zatiaľ čo Západ stále viedol vojny v islamských štátoch len proti slabým armádam. Vojenské vybavenie bolo zodpovedajúcim spôsobom odlišné.

Západ zanedbával konvenčné zbrojenie, pretože veril, že má slabých Rusov pod kontrolou. V jeho očiach neboli ničím iným len „exportérmi ropy a plynu, ktorí mali jadrové zbrane“. Teraz sa ale jasne ukazuje, že Rusi sú oveľa viac než len to, a že predovšetkým oveľa lejšie zhodnotili pomery a vývoj vo svete ako Západ.                                                                                                                                                                                                                                                                                   Ten teraz nevie, odkiaľ vezme výrobné kapacity a peniaze, aby dokázal dobehnúť Rusko v konvenčnej výzbroji.

Rusi teraz prichádzajú naozaj! Prichádzajú naplno a efektívne do mnohých štátov. Nikto ale nevie povedať, či prídu do Európy – či vôbec ešte budú chcieť do nej prísť.          Je však ťažké pre Západ ignorovať skutočnosť, že v čoraz väčšom počte krajín sveta sú vítaní ako obchodní a partneri, ako investori, ako plánovači a developeri infraštruktúry a ako sprostredkovatelia konfliktov. Nie sú vôbec takí izolovaní, ako by nás západní tvorcovia verejnej mienky chceli presvedčiť.

A spolu s Čínou sú vojensky a ekonomicky silnejší ako USA a Západ.