Posledná, 6. časť: Ako sa z Ježiša stal Boh. Kristus-dogma

Hlavným posolstvom a či ústrednou ideou viery prvých kresťanov nebol žiadny ekonomicko-sociálny reformný program, ale len vyfantazírovaná vízia blízkej šťastnej budúcnosti, v ktorej sa chudobní stanú bohatými, hladujúci sa stanú sýtymi a utláčaní sa stanú vládnúcimi. To všetko im mal priniesť v blízkej budúcnosti Mesiáš. Opäť ale pripomeniem, že týmito prvými kresťanmi boli len Židia a že sa vôbec nepokladali za kresťanov, ale len za iných lepších a osvietených Židov, ako boli ostatní ortodoxní Židia, pre ktorých bol najvyšším príkazom a jedinou pravdou Zákon Jahveho.

V tejto novej inej vrstve Židov (prvých kresťanov) sa objavila nová psychická štruktúra, dovtedy v židovstve neznáma: Vzájomné bratstvo a rovnosť. Bola to prvá demokracia v Oriente, aj keď len religiózneho charakteru a nie štátneho. V židovskej spoločnosti v časoch kráľa Herodesa vládlo prísne kastovníctvo – teda striktné príslušenstvo k sociálnym kastám. Naproti tomu bola obec prvých kresťanov  ľahostajná voči inštitúciám a vočí tvrdému Zákonu – zakladala sa na bratskej vzájomnej pomoci a solidarite.

Popri prvých kresťanoch existovala v Herodesovej Palestine ešte ďalšia veľká skupina Židov, nespokojná so svojou situáciou – boli to Zelóti, najchudobnejší proletári. Tí na rozdiel od prvých kresťanov bojovali proti Rimanom so zbraňou v ruke. Spoločné však mali to, že nenávideli vládnúcich otcov. Zelóti chceli zmeniť neutešenú situáciu v realite – poraziť povstaním Rím, a tým odstrániť aj nenávideného Herodesa a jeho spupných synov a potom prevziať politickú moc v krajine. Prví kresťania svoje želania uspokojovali len vo fantázii a odmietali povstanie.

Dôležité je však vedieť to, akú predstavu mali o Ježišovi prví kresťania. Pre nich bol človekom, ktorého Jahve (a tento Jahve bol len bohom Židov, z ktorého až neskoršia kresťanská teológia „vyprodukovala“ boha-Otca kresťanov) si vyvolil a pozdvihol ho k Mesiášovi a svojmu Synovi. To znamená, že Ježiš nebol bohom od prapočiatku, ale stal sa len adoptívnym synom Otca. To je ale zásadný rozdiel k tomu, v čo veria o Ježišovi dnešní kresťania. A o to sa skvelým a mimoriadne rafinovaným spôsobom postaral istý nekresťan, ktorý mal však obrovskú moc aj nad Rímskou ríšou i nad kresťanskou cirkvou, ktorá v tom čase ešte bola úplne podriadená cisárovi. Týmto nekresťanom bol cisár Konštantín Veľký – manipulátor kresťanskej viery, ktorý z nej urobil niečo celkom iné, ako bola na počiatku a z Ježiša to, čím nikdy nebol.

Prikázal najvyššej cirkevnej hierarchii (urobil to len a len z politických dôvodov – písal som o tom podrobne v jednom predošlom blogu), aby slávnostne vyhlásili dogmu, ktorú jej mal vnuknúť sám boh-Otec: Znela tak, ,že Ježiš je boh rovnocenný vo svojej podstate s bohom-Otcom a že je jeho Synom od prapočiatkov a preto je s ním identický. Má presne tú istú božskú podstatu vo všetkých atribútoch ako Otec.

Obyčajný človek, Konštantín, tak urobil z obyčajného človeka, Žida Ježiša, Boha-Syna a v podstate tak pre kresťanov demontoval a znížil boha-Otca, pretože od toho času sa centrálnym a hlavným bohom kresťanov stal Ježiš.  

Koniec