„Pomsta“ Kaczynskeho za hrozbu Berlína vziať Poľsku EÚ peniaze?

Varšava odmieta nanútené prijatie utečencov a okrem toho chce reformovať justíciu. Oboje veľmi rozhnevalo Berlín a preto dal poľskej vláde ultimátum. Ak sa ním nebude riadiť, tak príde trest z Bruselu. To znamená odobranie, resp. výrazné skrátenie  európskych peňazí.

Vzťahy medzi Varšavou a Berlínom sú napäté a sa ďalej zhoršujú, odkedy v Poľsku vládne pravicovokonzervatívna strana PiS.

Pred niekoľkými týždňami sa dostali vzťahy Varšavy a EÚ takmer až  na bod mrazu. 

Premiérka Beata Szydlo označila vražedný teroristický akt v Manchestri za generálny útok na EÚ a dodala, že Poľsko sa nikdy nenechá vydierať od EÚ-elít, ktoré sú zaslepené a nebude sa podielať na ich šialenstvách. Ak sa to nezmení, tak Európa bude každý deň oplakávať svoje zavraždené deti.

Protiúder za vydieranie európskymi peniazmi zasadil Berlínu pred týždňom šéf strany PiS, Jaroslav Kaczynski, ktorý obvinil Nemecko, že sa až doteraz úspešne vyhýba tomu, aby prebralo zodpovednosť za obrovské škody, ktoré urobilo Poľsku v druhej svetovej vojne. 

Zdôraznil, že ide o gigantické sumy, ktoré je Berlín dlžný Poľsku. Kaczynski povedal aj to, že reforma justície súvisí aj s touto záležitosťou. 

Naznačil, že v Poľsku je potrebné mať  pre oficiálne otvorenie záležitosti požiadavky platenia reparácii Nemeckom „účinnú a lojálnu diplomaciu“. Tým bola mienená aj justícia, lebo taká požiadavka, ktorá je veľmi náročnou vecou, musí byť iniciovaná cez ňu. K súčasnej poľskej justícii povedal, že je tam niekoľko „mudrcov“, ktorí majú drzosť to brzdiť.

Z toho je zrejmé, že Kaczynski potrebuje týchto „mudrcov“, ako nazval sudcov, ktorí mu nevyhovujú, vymeniť za lojálnych.

V rámci plánovanej justičnej reformy bude v ústave zakotvneý aj nový zákon, ktorý umožní ministrovi justície prepúšťať a vymenovávať sudcov podľa vlastného uváženia. Práve to potrebuje Kaczynski.

O týchto súvislostiach ale západná a predovšetkým nemecká tlač nič nepíše. Len obviňuje poľskú vládu z toho, že čoraz viac demontuje demokraciu a podkopáva nezávislosť justície.

Brusel je neomylný a len on má nárok na absolútnu pravdu. Presne ako pápež v Ríme. 

Už je len potrebné vyhlásiť dogmu o jeho „svätej neomylnosti“.