Pomozme, ak je to mozne, nedajme sa vsak zneuzivat - 1. cast

Kazda humanna a socialna spolocnost sa musi zakladat na spolupraci a kooperacii. Tieto najdolezitejsie vlastnosti sa vyvinuli uz davno v zvieracej risi, ba existuju aj v rastlinnej risi a dokonca aj v oblasti mikroorganizmov. 

Pomoc mozno chapat ako ponuku na spolupracu, ako naliehavu vnutornu potrebu niekoho v tazkej situacii zachranit a pomoc je darom, ktorý sa ponuka zo sucitu alebo milosrdenstva a z priatelstva.

V prvom pripade sa pomoc zaklada na schopnosti ludi (ale aj zvierat) realizovat iste projekty spojenim sil a intelektov pocetnych individui. Pomoc by bola nemozna, ak by sme v sebe neboli schopni vybudit pocity solidarity, sucitu, ohladuplnosti a zodpovednosti. Ochota niekomu pomoct je velmi cenna vlastnost a mozno povedat, ze v dnesnom egoistickom, absolutne na maximalny koznum orientovanom svete je coraz menej ludi, ktori sa nou vyznacuju. Svedci o uslachtilom a vzacnom charaktere a o vnutornej potrebe vediet prebrat zodpovednost za inych ludi.

Zvlast v rodine sa ocakava, ze jednotlivi jej clenovia si navzajom budu vypomahat a to hlavne vtedy, ak niekoho postihne nepriazen osudu. V principe nemozno proti ochote chciet pomahat nic namietat. Prave naopak, v dnesnej dobe rastuceho socialneho chladu, cim sa vyznacuje predovsetkym Zapad, je velmi dolezite apelovat na ludi, aby nezabudali na solidaritu so slabsimi a postihnutymi, ci uz formou financnou alebo radou alebo aspon svojou pritomnostou. Ale na druhej strane je potrebne davat si pozor aj na to, aby nasu ochotu pomahat niekto nezneuzival alebo vhodnym sposobom nevyuzival.     

Zneuzivanie ludi, ktori su ochotni pomahat inym, je totiz dnes  velmi rozsireny fenomen. Existuje aj vo zvieracej risi. Isty dobry priatel biolog mi raz rozpraval ako rafinovane vedia zneuzivat instinktivny socialny cit dokonca aj mravce. Kazdy mravec ma dva zaludky. Jeden je normalny pre vlastnu potrebu a druhy je takzvany socialny. Usilovne  a pracovite mravce maju naplnene takmer vzdy oba zaludky, pricom ich druhy, socialny zaludok ma velmi neobycajnu funkciu. Zasadne ho pouzivaju na to, aby z neho vyvrhli potravu pre chorych a nejakym sposobom oslabenych clenov mravcieho spolocenstva, v ktorom ziju. Ak na svojej ceste za pracou postretnu nejakeho uboheho sukmenovca, na ktoreho spravani zbadaju, ze nema potravu a ze je hladny, tak mu zo svojho socialneho zaludka vyvrhnu istu cast, aby sa nasytil. 

Taketo dobrovolne odovzdanie ci zrieknutie sa potravy cudziemu individuu je naozaj pozoruhodnym aktom, ktory v zvieracej risi nema vela paralel. Zaklada sa na istom presne dodrziavanom rituale. Darca totiz neda potravu hociktoremu mravcovi len tak dobrovolne. Az ked ziadatel vykona predpisany ritual, ktory spociva v istom specialnom “tanci” a vyvola tym u dotycneho “lutost” a az tak dosiahne svoj ciel a dostane svoj podiel. Niektoré lenive mravce dokazu zneuzit ochotu tychto darcov a nastavia svoju "zivotnu filozofiu" tak, ze symbolicky povedané dostavaju pravidelne kolace aj bez prace. 

Aj v oblasti medziludskych vztahov sa vyvinuli “specialisti”, ktori zneuzivaju ochotu inych nieco darovat. Tito ludia vedia velmi sikovne navodzovat situacie, ktore signalizuju, ze si “zasluzia” dar. A vedia take situacie vytvarat velmi casto a hlavne vedia do nich zatiahnut urcity typ ludi. Takmer kazdy dar je pre nich nedostatocnym darom, co aj daju najavo, a tak vyvolavaju zle svedomie darcu, ktory sa pripadne este aj hanbi za to, ze im dal slaby dar, a preto sa im to bude velmi rychlo snazit vynahradit. Niektori z tychto specialistov ponukaju ako protihodnotu za dary male sluzby alebo nepatrne darceky, ktore vsak vedia velmi rafinovane vyzdvihnut vysoko do neba, cim opat vedia vyvolat snahu svojho protajsku, aby im znova daroval nieco mimoriadne.  

Este sa vratme k nasmu prikladu o mravcoch. Je velmi zaujimave, ze niektore mravce, ktorym v principe nic nie a mohli by sa aj sami zivit, sa specializuju na to, ze sa naucia predviest svoj “zobraci tanec” extremne posobivo. Tymto sposobom si vzdy nieco “vyzobru” a stanu sa z nich prizivnici, ktori sa nepotrebuju velmi namahat. 

Tymto prikladom chcem nazorne ukazat, ze si treba davat pozor pred takymi ludmi, ktori nehanebne a bezohladne dokazu vyuzivat privelku ochotu niektorych ludi poskytovat pomoc. Su schopni vediet vyvolat sucit a sucit s niekym je prvym predpokladom toho, ze sme ochotni pomoct cloveku, ktory nas dokazal naladit sucitne.  

Niektori mimoriadne nadani “specialisti” na vyvolavanie sucitu to vedia urobit tak rafinovane, ze v ludoch, ktorych chcu prinutit k tomu, aby im pomohli, sa usiluju voci sebe vyvolat pocity zleho svedomia a zahanbenosti. Robia to napriklad tym sposobom, ze sa ustavicne zaluju a stazuju, aki su ubohi, ako sa maju zle, ako nic nemaju a davaju tak najavo, ze je takpovediac povinnostou toho, ktory sa nestazuje (hoci mozno je na tom horsie ako tito prefikani zneuzivatelia ochoty inych ludi), aby pre nich nieco urobil, nieco im vybavil, aby im "pomohol".

pokracovanie nasleduje