Poháňané šialenstvom a túžbou po moci a preto ďalej do vojny s Ruskom: To sú EÚ elity na čele s von der Leyen a Macronom a ďalšími......

Ich nový, maximálne šialený európsky militarizmus prichádza bez akéhokoľvek strategického základu. Akoby týmto šialencom  nestačilo, že to bola Európa, ktorá spôsobila dve strašné svetové vojny, a to v krátkom  časovom odstupe!

Zatiaľ čo ani Bidenova administratíva už neverila v ukrajinské víťazstvo, európski lídri sú akoby zhypnotizovaní touto iluzórnou predstavu o víťazstve Kyjeva.

Na mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári dánska premiérka Mette Frederiksen hovorila o ukrajinskom triumfe – spolu s Keithom Kelloggom, Trumpovým osobitným vyslancom pre Rusko a Ukrajinu, ktorý pôsobil viditeľne podráždene.

Bruselský think tank Bruegel na základe pochybných údajov o hardvéri dokonca varuje pred ruským útokom už o tri roky.

Talianska premiérka Giorgia Meloni navrhuje, aby sa Ukrajina dostala pod ochranný dáždnik NATO bez toho, aby bola členom – návrh je rovnako absurdný, ako aj nebezpečný.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer posúvajú eskaláciu dopredu hektickými summitmi, ktoré produkujú iba horúci vzduch.

Ich myšlienky – ako napríklad členstvo Ukrajiny v NATO po vojne – nie sú prezentované ani Kyjevu, nieto ešte Moskve. Namiesto toho prosia USA o schválenie, zatiaľ čo štruktúry EÚ a NATO sú vynechané.

Demokracia a prosperita vlastných občanov boli v EÚ už dávno odstavené na vedľajšiu koľaj.

Dôsledky tohto kurzu už pociťujeme – a tvrdo zasahujú občanov. V Nemecku Bundestag mení základný zákon, aby tak mohol uvoľniť dlhovú brzdu, a aby potom mohol pohodlne financovať ďalšie prezbrojenie.

Celé roky Nemcom trúbili do hláv, že dlhové investície do škôl, infraštruktúry a  zdravotníctva zruinujú ekonomiku – teraz peniaze stovkami miliárd tečú do tankov, lietadiel, vojnových lodí a rakiet.

Členské štáty EÚ schválili 6. marca pôžičku vo výške 150 miliárd eur na vojenské účely, aj keď Zmluva o EÚ výslovne zakazuje vojenské výdavky.

Členské štáty majú získať ďalších 650 miliárd, vyňatých z prísnych rozpočtových pravidiel Bruselu. „Zbrojní lobisti sa v Bruseli vynárajú ako huby po daždi,“ trpko poznamenáva Eldar Mamedov, bývalý predstaviteľ EÚ.

Zároveň sa črtá nová vlna úsporných opatrení v sociálnom sektore. Ekonómka Isabella Weber ukazuje, ako takáto úsporná politika podporila vzostup pravicových konzervatívnych strán

Ale čoraz viac občanov EÚ už vidí, že európske elity ich nehanebne klamu a že v skutočnosti majú strach nie z Ruska, ale že majú priam panický strach zo straty moci.

Myšlienka, že Moskva obíde Ukrajinu a potom pochoduje cez Poľsko do Berlína, odporuje všetkej vojenskej logike. Európske elity sa skôr obávajú straty globálnej dominancie, z ktorej sa tešili desaťročia pod jadrovým dáždnikom USA.

Spojené štáty sa už do istej miery poučili zo svojich vojenských dobrodružstiev: Nadmerné zbrojenie poškodzuje bezpečnosť, oslabuje spoločnosť a podkopáva demokraciu. Európa túto lekciu ignoruje.

Pri 800 miliardách eur vyčlenených na obranu hrozí kontinentu, že premrhá obrovské sumy bez plánu a len na vojnu – bez ohľadu na nové technológie alebo realitu ukrajinského bojiska (napríklad drahšie tanky, ktoré potom jednoducho odstránia moderné drony). Európa namiesto investícií do diplomacie volí cestu eskalácie.

A preto, ak militarizmus poškodil USA, prečo by mal byť dobrý pre Európu? Odpoveď je zrejmá – ale elity nepočúvajú. Namiesto toho smerujú kontinent do neistej, nebezpečnej budúcnosti.