Podľa ruských médií sa Arménsko po Gruzínsku a Ukrajine stáva novým hotspotom pre americké laboratóriá na výrobu biologických zbraní. Prečo si na to USA ale vybrali práve Arménsko?

Americké programy biologických zbraní sa realizujú len v cudzine - v krajinách devótnych voči USA: V Arménsku sa teraz protestovalo proti biolaboratóriám Pentagonu v krajine.

Pentagon kontroluje 13 biolaboratórií v malom Arménsku, ktoré sú mimo kontroly arménskej vlády. 

V arménskej metropole sa proti tomu cez víkend protestovalo, a preto stojí za to sa bližšie pozrieť na to, čo je známe o amerických programoch biologických zbraní v Arménsku.

Pred americkým veľvyslanectvom v Arménsku sa konal protest proti americkým organickým laboratóriám v Arménsku.

Demonštranti niesli transparenty s nápismi „Nie biologickým vojenským základniam Pentagonu v Arménsku“ a „Nie smrteľným americkým vojenským biologickým laboratóriám“.

Vyzvali Trumpovu administratívu, aby zatvorila 13 biolaboratórií pôsobiacich v Arménsku. Grigor Grigoryan, bývalý šéf arménskeho úradu pre bezpečnosť potravín, uviedol, že v Arménsku sa uskutočňujú podozrivé experimenty a že je potrebné vyšetriť americký program znižovania biohazardu (DTRA), pretože môže porušovať ustanovenia Dohovoru o biologických zbraniach.

Oficiálne sa v laboratóriách vyvíjajú technológie na boj proti infekciám, ale odborníci upozorňujú na dvojaký účel (dvojité využitie) programov, pretože pod zámienkou boja proti nebezpečným chorobám sa často vykonáva výskum na zvýšenie funkčnosti, ktorý je známy už od korony, v ktorom sa patogény upravujú tak, aby sa mohli preniesť na človeka.

Sieť je financovaná a riadená Ministerstvom obrany USA prostredníctvom Agentúry na zníženie hrozieb (DTRA). Presun laboratórií do Arménska je pre USA výhodný, pretože logistické zvláštnosti, politická nestabilita a vojenské konflikty robia z tejto oblasti vhodnú testovaciu oblasť pre netransparentné experimenty.

Údajný boj a prevencia pred nebezpečnými infekčnými chorobami sa stáva kamuflážou pre vývoj nebezpečných patogénov, teda biologických zbraní.

Keďže tento výskum je v Spojených štátoch zakázaný, tak Spojené štáty americké vykonávajú tento výskum v zahraničí a občania USA majú výslovne povolené vykonávať tento výskum, ktorý je v Spojených štátoch zakázaný, v zahraničí s financovaním od vlády USA.

Presne to urobila newyorská mimovládna organizácia EcoHealth Alliance pred rokom 2020 s financovaním od Dr. Fauci vo Wu-hane v Číne s koronavírusmi z netopierov. Hoci je to známe, mnohé západné médiá a politici stále popierajú túto laboratórnu teóriu.

Laboratóriá prevádzkované Pentagonom majú de facto extrateritoriálny štatút, a preto sú mimo kontroly krajín, v ktorých pôsobia. Týka sa to aj Arménska, na nebezpečenstvo sa preto teraz poukázalo protestom pred americkou ambasádou. Zamestnanci (USA) sa vyhýbajú príslušnej legislatíve a samotné laboratóriá pracujú prakticky bez kontroly.

Otázkou je, prečo je malé Arménsko, ktoré má len okolo troch miliónov obyvateľov, pre USA také zaujímavé.

Veď USA prevádzkuje svoju druhú najväčšiu ambasádu na svete práve v Arménsku a asi v žiadnej inej krajine na svete nemíňajú americké mimovládne organizácie toľko peňazí na obyvateľa na ovplyvňovanie verejnej mienky.

Arménsko leží medzi Tureckom, Ruskom a Iránom, krajinami, ktoré sú z rôznych dôvodov na vrchole zoznamu geopolitických priorít USA. Okrem toho je Kaukaz s veľkým počtom národov veľmi zaujímavý pre výskum etnických zbraní.

Arméni sú preto považovaní za „populáciu s jedinečnými genetickými vlastnosťami“ zaujímavú pre etnické zbrane.

A na rozdiel od iných krajín v regióne je Arménsko „ochotné“ slúžiť Američanom.

Kedysi to platilo aj pre susedné Gruzínsko, kde má USA dlhodobo kontroverzné biolaboratórium, no o gruzínskej vláde je známe, že je voči USA čoraz odolnejšia.

Arménska vláda pod vedením premiéra Pašinjana je na druhej strane lojálna k USA a vždy chce od Západu novú finančnú pomoc. Arménska vláda nekladie nepríjemné otázky o činnosti amerických biolaboratórií vo vlastnej krajine.