Peniaze od ľudí pôjdu na vojnu proti Rusku, a to aj bez ich súhlasu: EÚ takouto metódou získa bankové úspory svojich občanov

Ursula von der Leyen otvorene oznámila, že na financovanie potrebných investícií pre vojnu sa použijú „súkromné ​​úspory“ (písal som o už tom v inom článku, v iných súvislostiach). Vojnové dlhopisy ako v roku 1914?  Alebo? Ako  bude prebiehať „potrebné“ hlavné vyvlastňovanie v EÚ v rokoch 2020?

Mnohí si možno kladú otázku, či je to naozaj také reálne ako v dvoch svetových vojnách, ktoré rozpútali Nemecko, Rakúsko a aj Angličania.

V politickej rovine sa nástup do diktatúry „demokracie“ zrejme zrýchľuje, ako ukazujú príklady Rumunska, Poľska, Srbska, Bosny a Hercegoviny, Moldavska a Ukrajiny.   Pokiaľ ide o hospodársku a finančnú stránku, EÚ vykonala právne prípravy už v roku 2004. Modely na to pochádzajú z USA v rokoch 1929 až 1933.

V marci 1933 vláda USA najprv zatvorila banky a eufemisticky ich nazvala „bankové prázdniny“. Potom nikto už nedostal svoje peniaze.

Banky Federálneho rezervného systému poslali ministrovi financií zoznamy bánk, ktoré mohli znovu otvoriť.

„Ľudia, ktorí si uložili peniaze v bankách, ktoré nesmeli znovu otvoriť, prišli o svoje prostriedky.

Dlh však nebol zrušený, ale prevzali ho banky vybrané Federálnym rezervným systémom. Ak by títo ľudia neboli schopní splácať svoje dlhy – čo bolo potom pravdepodobné, keďže prišli o svoje bankové zostatky – tak prišli o všetko, čo dlhmi financovali, ako dom, auto, podnikanie a podobne.“

Vyvlastnenie však zašlo ešte ďalej, keď výkonný príkaz prezidenta Roosevelta 6102 im odobral aj zlato, ktoré kúpili.

Podľa Wikipédie to znie takto:

"Uvedené zdôvodnenie zákona bolo, že ťažké ekonomické časy spôsobili hromadenie zlata, ale to údajne bránilo ekonomickému rastu a prehĺbilo ekonomickú depresiu, pretože americká mena bola krytá zlatom a podliehala zlatému štandardu."

Prezidentský príkaz bol založený na zákone „o jednaní s nepriateľom“. Všetka držba zlata bola zakázaná a existujúce zlato bolo skonfiškované:

"Porušenie zákazu zlata môže byť potrestané odňatím slobody až na desať rokov alebo pokutou do 10 000 dolárov."

Je neuveriteľné, že Američania znášajú tento presun svojho bohatstva cez centrálne banky svojim súkromným vlastníkom.

V jednej publikácii, ktorá podrobne analyzuje tieto súvislosti je vysvetlené, ako ten istý mechanizmus, ktorý fungoval v roku 1933 v USA, funguje dnes v EÚ pri modernom vyvlastňovaní občanov prostredníctvom cenných papierov:

„Aby sme to dosiahli, musíme mať na pamäti, ako najmä po prasknutí dot-com bubliny v prvých rokoch 21. storočia a rôznych krízach v rokoch 2007-2008, a od roku 2020 enormne vzrástla peňažná zásoba. Obchodovanie s finančnými derivátmi teraz dosiahlo šialené rozmery.“

Webb, autor tejto publikácie ukazuje, že v roku 2011 bola celková pridaná hodnota všetkých krajín sveta 74 biliónov dolárov, ale deriváty, ktoré vlastnila samotná dcérska spoločnosť obchodujúca s derivátmi JPMorgan, už vzrástli na 79 biliónov dolárov na základe nominálnych hodnôt. Deriváty nie sú v podstate nič iné ako stávky na budúce udalosti. Človek napríklad vsadí, že elektrina bude mať v máji 2025 určitú cenu. Podľa toho, ako to v skutočnosti je, vyhráte alebo prehráte. S derivátmi sa samozrejme obchoduje na svetových burzách s obrovským obratom.

Tieto, v podstate len akési imaginárne transakcie, mimo akejkoľvek reálnej ekonomiky, sú zabezpečené bankovými vkladmi zákazníkov – peniazmi a cennými papiermi.

Vychádzajúc z USA sa po roku 2000 celosvetovo zmenil právny základ tak, že všetky finančné inštitúcie môžu vykonávať kolateralizáciu takýchto derivátových transakcií vkladmi svojich klientov.

EÚ prijala tento právny rámec v roku 2004, a ktorý sa teraz používa na vojnové pôžičky.

Cenné papiere sú držané centrálnymi finančnými inštitúciami, takzvanými centrálnymi depozitármi cenných papierov, a môžu byť presunuté cez štátne hranice v priebehu niekoľkých sekúnd, napríklad na zabezpečenie derivátov v JPMorgan. Toto sa dosahuje prostredníctvom centrálnych zúčtovacích protistrán.

Vtip je teraz v tom, že príjemcovia ochrany, t. j. tí, ktorí sú držiteľmi týchto derivátov, majú v prípade havárie prednostné zaobchádzanie. Ak praskne obrovská finančná bublina, prídeme o peniaze a cenné papiere.

Centrálne banky však preberajú dlhy zatvorených bánk a môžu tak dlžníkov vyvlastniť. A to znamená: "Nič nebudeš vlastniť..." A ostane ti len plač alebo hnev.

Čo sa stane potom? Teraz sa celosvetovo intenzívne pripravuje digitálna mena centrálnej banky (Central Bank Digital Currency – CBDC). Americký vojenský think-tank Atlantic Council má sledovač CBDC, ktorý ukazuje:

„134 krajín a menových únií, ktoré predstavujú 98 % svetového HDP, v súčasnosti skúma CBDC. V máji 2020 ich bolo len 35. V súčasnosti je 66 krajín v pokročilých štádiách testovania.

Šéfka centrálnej banky EÚ, ECB, Christine Lagarde sa nedávno pochválila, že digitálne euro príde už v októbri 2025. To vytvára perfektné predpoklady na realizáciu tohto scenára vyvlastnenia.

Keď budú všetky banky zatvorené, tak potom tí, ktorí boli vyvlastnení, dostanú peniaze len cez účet centrálnej banky. Ak chcete jesť, musíte si vziať peniaze.

Hoci meny centrálnych bánk neboli ešte pripravené, už boli vytvorené zúčtovacie strediská, ktoré sa starajú o prideľovanie finančných prostriedkov a cenných papierov nadriadeným veriteľom.

Bežní bankoví klienti majú dostať „ochranu vkladov“, ktorá by v EÚ mala dosahovať len 1 % nominálnej hodnoty ich vlastných vkladov. Toto rozdeľovanie peňazí sa už nacvičuje na adekvátnych cvičeniach. Na týchto cvičeniach sa zúčastňujú zástupcovia ministerstiev financií z USA, Spojeného kráľovstva a príslušného generálneho riaditeľstva v Komisii EÚ, ako aj zástupcovia Federálneho rezervného systému, Bank of England a ECB, ako aj zriadených zúčtovacích stredísk.

Tak sa precvičila prax, ako môže EÚ financovať prezbrojenie a vojnové pôžičky. Lídri EÚ a Európskej komisie sa teraz zjavne cítia pripravení uviesť plány do praxe.

Preto  tak vehementne útočia proti akýmkoľvek Trumpovým mierovým snahám. Vedenie EÚ potrebuje vojnu na Ukrajine na realizáciu plánov militarizácie a presunu úspor občanov do takzvaného obranného priemyslu a jeho vlastníkov.