Patriarchát ako manipulátor a deformátor ŽENY, jej duše a jej sexuality - 3. časť

Nova ekonomicka situacia teda ovplyvnila a narušila sexualnu rovnopravnosť medzi ženou a mužom. Dovtedy bola žena vylučnou „spravkyňou“ plodnosti a vitanou nositeľkou sexualnej rozkoše, pričom mužovi sa to pačilo bez toho, aby ju pritom vlastnil a určoval intenzitu jej sexuality a jej sexualne želania. Ona sama určovala, s kym chce súložiť a mohla si vychutnavať toľko sexu, koľko len chcela. V tych dobach neexistovali neukojené, frigidné ženy a ženy bez vaginalneho orgazmu. O tejto skutočnosti vieme dnes napríklad aj zo šťastného a totalne ukojeného sexualneho života Trobrianderov (podľa našej západnej definície ostrovné etnikum, tzv. primitívnej, jednoduchej kultúrnej úrovne), ktory vedecky  skúmal a dlho medzi nimi žil, americky etnológ a sexuológ Bronislav Malinovski.

Predtym ako prišli na našu scénu krutí a panovační grécki bohovia a s nimi prisny patriarchat, sa muž už od skorého detstva vyvijal v sexualnej slobode a bez zabran pod ochranou a vplyvom žien a nie mužov. Ešte nepracujúci chlapec žil ako syn svojej matky v dome, v bezprostrednej blizkosti žien a dievčat. Tam v podstate neplnil ešte žiadnu vecnú funkciu a až v neskoršom veku sa vyučil buď za pastiera alebo pre pracu na poli. Dovtedy žil v stave romantickej „divokosti“, slobody a veľmi skoro prebudil svoju sexualnu zvedavosť. To mu prinieslo omamnú sexualnu draždivosť, pretože na neho bola projektovana sexualna žiadostivosť a erotické túžby žien. Takto si mohol už skoro vychutnavať voľnú a žiadostivú sexualitu. 

Toto všetko neskor zničili novi mužski grécki bohovia, s ktorymi patriarchat spečatil svoj prichod do krajiny gréckej Attiky ako novy spoločensky poriadok. Tito bohovia boli všetkym možnym – predovšetkym však boli bojovnici, ale aj vladcovia a dobyvatelia, myslitelia, umelci, obchodnici,....len jedno určite neboli. Neboli v žiadnom pripade symbolmi sexualnej zmyselnosti a už v žiadnom pripade zastancami a či privržencami nespútanej, neskrotnej a naruživej sexuality ženy!! Keďže boli zvyknuti rozkazovať a tiež zvyknuti na bezvyhradnú poslušnosť, ukončili ihneď sexualnu voľnosť a slobodu ženskej sexuality, veď ta bola najväčšim prejavom neposlušnosti a svojvoľnosti ženy voči patriarchalnemu mužovi. Tymto aktom zlomenia svojpravnosti ženského erosu si urobili ženu svojou nevoľničkou a svojou devótnou poddanou. Odteraz určovali len muži, ako často a s kym smie žena mať sex. To bol začiatok sexualnej neslobody ženy a začiatok znetvorenia a zmrzačenia jej vlastnej sexualnej rozkoše a jej vrodenej neskrotnej sexualnej žiadostivosti, ktora vyplyvala z jej genetiky a z jej prirodzenych biologickych potrieb a nie z patologickych a mocenskych vymyslov muža o nemravnosti  a hriešnej sexualnej bezuzdnosti ženy, ktoré do nej podľa stredovekého kresťanstva vraj vložil diabol, aby potom diabolsky a hriešne zvadzala bezúhonného chudaka muža! Takto interpretovala ženu napriklad aj teológia apoštola Pavla, extrémneho nepriateľa žien.

Prostrednictvom patriarchalnej prevychovy ženy, za súčasného odvolavania sa na autoritu gréckych bohov a neskor aj na zakony kresťanskej moralky, ktora bola extrémne nepriateľska voči sexu ako takému a najmä voči sexualite ženy, sa napokon sama žena stala poslušnou patriarchalnou ženou, ktora ako matka vychovavala a programovala svoje dcéry k pokornym a poslušnym bytostiam voči mužom a musela im byť sexualne absolútne vernou. 

Tymto brutalnym sposobom sa stala povodne úplne prirodzena a slobodna sexualita ženy totalne spútana, zdeformovana a potlačana. Za najväčšiu cnosť ženy, čo bol zaroveň aj najprisnejši prikaz patriarchatu, sa pokladalo to, že žena musela ostať až do manželstva pannou. Len panna bola označovana ako nepoškvrnena a čista. Akoby vojny mužov, v ktorych sa vraždilo, zabijalo a znasilňovalo, neboli tou najväčšou špinavosťou, poškvrnenosťou a nemorálnosťou, akej sa človek može vobec dopustiť!!!

Naproti tomu, sexualita ženy, ktora bola v staroveku, za matriarchatu, považovana za svätú, prirodzenú a božskú, bola odrazu zaťahovana do bahna a nečistoty. A naviac, úplne patologicky, bola vyzdvihovana neprirodzena dogma cirkvi o nepoškvrnenom počati , vraj panny Marie, v ostrom kontraste s tym, že každé iné počatie života bolo označené ako nečisty akt, najnižšich pudov už poškvrnenej ženy. To všetko viedlo k tomu, že žena musela a smela mať po cely život sex len s jedinym mužom! 

Z toho všetkého, čo som tu uviedol, vyplyva jednoznačne to, že tak, ako muž všetko to, čo na tomto svete existuje, len vykorisťuje a chce vlastniť, tak vykorisťuje aj sex a ženu a jej sexualitu. Nemože a nevie sex spravne, bez najmenšej žiarlivosti naplno uživať, pretože potom by to musel robiť za akceptancie úplnej sexualnej slobody ženy a súčasne aj  v slobode svojej a musel by to toho integrovať aj svoju dušou. Keďže svoju povodnú dušu už dávno stratil a slobodnym už tiež davno nie je, musí byť nevyhnutne aj jeho sex bez duše, bez slobody a skutočnej radosti !!!

Keďže muž je od takejto slobody nesmierne vzdialeny, tak potom jeho sex je vždy len aktom vykorisťovania a konzumného, povrchného požitku a v podstate tak skor či neskor len neurotizuje ženu i jej sexualitu. Pre neslobodného muža, ktory definuje lasku len ako sex a sex vnima ako lasku, je to len prejav jeho vlastnej vnútornej úbohosti a slabosti. Tento muž nevie a nechape, čo je LASKA PRAVA, laska, ktora nepozna žiarlivosť tiel, ale len VERNOST duši. A len to je vernost najvznešenejšia a najúžasnejšia!!!

Koniec